Dumbledore sedel na svojom kresle v riaditeľni a popíjal ohnivú whisky.
"Ach, Harry, čo budem robiť s tebou, chlapče?" spýtal sa Dumleodre sám seba a znova sa napil.
Odrazu mávol prútikom a všetky veci na jeho stole zmizli a boli nahradené pomerne veľkou sklenenou guľou. Keď Dumbledore položil svoje ruky na guľu, začal sa v nej tvoriť obraz. Uvidel Harryho, ktorý práve odchádzal z Veľkej Siene so zvyškom Slizolinu. Daphnee Greengrassová držala jeho ruku…chudera…ako keby Harry potreboval podporu od nej. Počkať…Draco Malfoy sa práve rozprával s Harrym Potterom. Keby sa sústredil, možno by mohol počuť o čom sa bavia.
"Neboj sa, Harry. Pripravíme ťa na to zajtrajšie stretnutie s Dumledoreom. Nebude vedieť…"
Harry a jeho skupina práve vošli do klubovne, kam jeho kúzelná sklenená guľa nemala prístup.
Takže na jeho zoznam starostí sa pripísalo nové meno. Draco Malfoy. Ten chlapec bol rovnako arogantný, ako jeho otec.
"Všetky kúzla sú stale na svojom mieste," šepkal ticho Dumbledore, "strach z kúziel som zasadil na Dursleyho a jeho ženu, povedal som Hagridovi, aby mu rozprával o tom, aký boli jeho rodičia hrdí Chrabromilčania…čo som ale prehliadol? Prečo klobúk poslal Harryho do Slizolinu a nie do Chrabromilu? " V tom sa Dumbledore zastavil. Jeho oči sa rozšírili poznaním. Chytil prútik a začal ním neverbálne ničiť všetky veci v miestnosti.
"Hlúpi Malfoyovci! Merlin im pomáhaj, pretože ich všetkých zničím," Zavrčal hlasno. "Samozejme, že si chcel spriateliť Malfoya. Ako som to len mohol prehliadnuť. Keď Harry videl, ako je oblečený mladý Malfoy a Weasley, určite pre neho nebolo tažké rozhodnúť sa, ktorého si vybrať. Merlin! Prečo ma to nenapadlo skôr!"
O približne hodinu neskôr bol Dumbledore schopný rozumne uvažovať. Všetko ešte nieje stratené. Chlapec je ešte stale vo vývoji. Ešte ho môžem dostať na svoju stranu. Pomyslel si riaditeľ a strčil si do úst citrónový cukrík. Následne otvoril zásuvku a vybral z nej denník. Otvoril ho a na prvej strane bolo napísané: Vlastnícvto Hermiony Grangerovej Otočil na ďalšiu stranu a začal nahlas čítať: "Drahý denníček…stale nemôžem uveriť že som čarodejnica…keby som nevidela dôkazy, myslela by som si, že som bola oklamaná…" otočil na ďalšiu stranu a pokračoval: " Nenávidím toho spratka Malfoya zo Slizolinu…nazval ma humusáčkou…nevedela som, čo to znamená, až kým mi o nevysvetlil Ronald Weasley…je to niekto, kto je čarodejník, ale jeho rodičia sú muklovia…keď mi to Malfoy povedal, bol tam aj Weasley a nikdo z nich sa ma nezastal…myslím, že Weasleyho nenávidím tiež..."
V tomto bode sa Dumbledore zastavil a hodil denník na druhý koniec miestnosti.
"Fuj…normálne mi je z toho zle." Postavil sa zo svojho kresla a odišiel spať.
….
Druhý deň ráno sa Harry zobudil, zívol a vstal z postele. Pomalými krokmi sa vydal ku stolu pre pohár s vodou. Cestou pozdravil hada oddychujúceho na krbe.
"Dobré ráno aj tebe, chlapče."
Harry sa usmial a znovu zívol. "Asi bude najlepšie ak pôjdem na raňajky…musím byť pripravený na stretnutie s Dumbleodreom."
"To bude v poriadku, chlapče. Počas týchto dvoch mesiacov si sa toho naučil naozaj veľa. Ak by si potreboval pomoc, budem na blízku. Albus nie je tak šikovný, ako si myslí. A navyše, ak je to tvoje prvé stretnutie, bude opatrný."
Harry sa na hada vďačne usmial. "Ďakujem ti za tvoje mile slová. Pomohli my."
Had sa mierne uklonil a dodal. "Pamätaj. Do očí sa mu nepozeraj dlhšie ako 5 sekúnd, lebo by ti znovu mohol čítať myšlienky."
"Budem na to myslieť. Uvidíme sa neskôr," dodal Harry a odišiel na záchod.
O pár minút neskôr už všetci sedeli vo Veľkej Sieni na raňajkách. Harry práve pil kávu so 4 kockami cukru.
"MHM…cukor s kávou…moje obľúbené raňajky," povedal so smiechom.
Pansy mu podala kúsok jablka. "Pomôže ti to prebudiť sa."
Harry iba pokrčil plecami a jablko zjedol.
Ich rozhovor bol prerušený profesorom Snapeom, ktorý pristúpil k ich stolu a podal Harrymu zložemý pergamen. Na pergamene bola nakreslená cesta do riaditeľovej kancelárie.
Akonáhle bolo po raňajkách, Harry nasledoval mapu usilovne až sa nakoniec stál pred kamenným chrličom. Harry už chcel povedať heslo, keď sa začal chrlič točiť a Harry začal stúpať po schodoch až sa nakoniec dostal pred Dumbledoreovu riaditeľňu.
Harry zaklopal. Nikdo sa neozýval a tak Harry otvoril dvere. V riaditeľni nikdo nebol a tak sa Harry začal obzerať. Na jednej stene vyselo strašne veľa portrétov. Ale iba jeden z nich Harryho skutočne zaujal. V tom portréte sedel muž vo veľkom tróne. Mal čierne vlasy dlhé až po ramená a jeho oči boli temné. Jeho plášť bol zo zeleného zamatu, ktorý bol lemovaný striebrom. Pod plášťom bola vydieť šedá košeľa. Pod portrétom bola pamätná doska s vyrytým nápisom Phineas Nigellus Black (1847-1925)
V ďalšj chvíli si Harry všimol hada, ktorý sa plazil pod portrétom. A že to nebol obyčajný had. Bol to had, ktorého Harry vídava každý deň oddychovať na krbe.
"Ahoj," usmial sa na hada Harry, "čo tu robíš?"
"Ako som ti už povedal predtým. Prišiel som ti pomôcť. Pozri sa pod stoličku vedľa ktorej stojíš. Mala by tam byť kniha…"
Harry sa zamračil a pozrel sa pod stoličku. "Je tam," povedal a pozrel sa späť na hada.
"Zdvihni ju, rýchlo," pokračoval had.
Harry sa zohol a opatrne zdvihol knihu. Stálo tam: Vlastníctvo Hermiony Grangerovej
Harryho oči sa rozšírili poznaním. "Nerozumiem," nechápavo povedal hadovi.
"Rýchlo si to schovaj a nevrav Albusovi, že to máš. Keď budeš mať čas, odporúčam ti čítať veľmi pozorne."
Harry rýchlo schoval knihu a narovnal sa. O sekundu neskôr vstúpil do riaditelne Dumbledore.
"Ach, Harry, drahý chlapče, už si tu?" spýtal sa Dumbledore a vybral sa sadnúť si do svojho kresla. Následne vyčaroval čajovú súpravu.
"Dáš si citrónový čaj, Harry?" spýtal sa milo Dumbledore.
Harry si spomenul na vetu, čo mu povedal Draco. Neprijímaj žiadne nápoje.
"Ďakujem vám, pán riaditeľ, ale budem musieť odmietnuť. Ako iste viete, práve som bol na raňajkách a som úplne plný."
Riaditeľ vyzeral byť na moment sklamaný, ale rýchlo svoje sklamanie skryl za milý úsmev.
"Prosím," povedal Dumbledore a ukázal rukou na kreslo pred ním. "Sadni si, drahý chlapče."
Harry sa teda opatrne posadil.
"Takže, " pokračoval professor Dumbledore, "Profesorka McGonagallová sa zmienila, že si na jej hodinách mierne vyrušoval…tým, že si dokončil svoju úlohu príliš rýchlo," poznamenal riaditeľ a zadíval san a Harryho spoza polmesiačikovitých okuliarí.
"Musím povedať, že…" znovu začal Dumbledore, "som sa v tebe sklamal, Harry. Očakával som od teba viac."
To myslí vážne? Spýtal sa sám seba Harry v duchu. Tak on je sklamaný? To je taký tĺk.
"Obávam sa, že nerozumiem, prečo si profesorka myslela, že je zlé keď som bol na jej hodinách rýchly. Nemalo by to znamenať, že dobre učí, keďže chápem všetko tak rýchlo?" poznamenal Harry s falošným zmätkom v hlase. Potom zaváhal a Dumbledore si to nanešťastie všimol.
"Čo sa deje, Harry? Mne to môžeš povedať," milo ho vyzval Dumbledore.
To určite…Pomyslel si Harry, ale napokon prehovoril.
"No, Draco ma už toho naučil veľa o čarodejníckom svete…pretože…ako asi viete…nikdy som nevedel, že som čarodejník, až kým mi Hagrid nedoniesol ten list…" tu sa Harry zasekol.
"Pokračuj, milý chlapče," popohnal ho Dumbledore.
"No a proste prvú vec čo ma naučil bolo nespoliehať san a iných," dokončil Harry.
Dumbledore zdvihol obočie. Tak toto mi chcel povedať? Fuj. Pomyslel si Dumbledore.
"Ach, drahý chlapče. Poznal som tvojich rodičov."
"No, ja nie," zvoval sarkasticky, "A vôbec nechápem, čo to má spoločné s touto kázňou slušného správania."
Z jedného portrétu sa ozval smiech, skrývajúci za kašľanie. Bol to portrét Phineasa Blacka.
"No, Harry, počul som nejaké zvesti, že by si možno mohol vedieť, čo sa stalo Hermione Grangerovej. Nebola vo Veľkej Sieni, keď zaútočil troll." Povedal Dumbledore pomaly a rozvážne.
Perčo sa ma toto pýta? Pomyslel si zmätene Harry. Blaise mu povedal, že musí byť opatrný, keď s ním niekto povorí takto.
"MHM…kto to je, pane? " spýtal sa Harry s hraným zmätkom v hlase. Dumbledore zdvihol obočie, čo spôsobilo, že Harry mierne sčervenal.
"Ah, to je tá hu…to dievča s kučeravými vlasmi čo stale číta…už si spomínam," povedal Harry a takmer si nafackoval za to, že ju takmer nazval humusáčkou. Dúfam, že si Dumbledore nič nevšimol.
"Stratila sa, alebo sa jej niečo stalo? Mohla by byť v knižnici," povedal Harry vecným tónom.
"Nie, nestratila sa," odpovedal Harrymu Dumbledore, "takže mi k tomu nemáš čo povedať?" spýtal sa Dumbledore a snažil sa to povedať čo najmilšie.
Harry si pomyslel, že trochu srandy nezaškodí.
"No, viete…" začal Harry a Dumbledore pocítil triumf víťazstva, " viete, že na svete sú fazuľky, ktoré keď človek ochutná, môže pocítiť akúkoľvek chuť? Minule som si jeden balíček otvoril s Dracom a viete akú chuť mala tá fazuľka? Chutila ako stare plesnivé ponožky! Celý deň som potom nič nejedol, pretože mi bolo hrozne zle…Takmer som ovracal profesora Snapea…" počas tohto monológu sa Dumbledoreova nálada zmenila o 360 stupňov a on pocítil silnú frustráciu.
"…ale vy ste asi mali na mysli tú vec s Hermionou Grangerovou," povedal Harry a Dumbledore nedočkavo prikývol.
"V tom prípade…" začal Harry a Dumbledore doslova hltal každé jeho slovo. "vám nemôžem pomôcť. Sotva viem, že existuje."
Dumbledore stisol pery a prižmúril oči. Ten chapec bol neuveriteľne…frustrujúci.
"Takže si nepočul, že pán Weasley slečnu Grangerovú urazil a ona celý deň preplakala na záchodoch?"
"Nie pane, ľutujem, ale nič také som nepočul. Takže…ona je mŕtva?"
"Nie nieje. Podarilo sa jej proti trolovi brániť. Bohužial poznala málo útočných kúziel a tak…teraz leží na ošetrovni v kóme. Tomuto všetkému sme mohli predísť, keby mala aspoň jedného priateľa, ktorý by sa jej pred pánom Malfoyom a Weaslem zastali a nič z tohoto by sa už potom nestalo."
Harry iba nezaujate prikývol čoho si Dumbledore všimol.
"No nič, Harry. Môžeš ísť."
Harry mu poďakoval a vstal. Pomaly, Harry! Nechceš predsa, aby si myslel, že sa od neho snažíš čo najrýchlejšie utiecť.
Hneď sa vybral na hodinu, ktorú mali s profesorom Quirellom. Predtým než si sadol na svoje miesto vedľa Draca, hodil na neho víťazný úsmev, ktorý mu Draco s radosťou oplatil. Keď sa professor otočil a začal niečo písať na tabuľu, Harry sa k Dracovi naklonil a pošepkal mu:
"Asi sa potešíš," začal Harry, "ale Grangerová včera bojovala s tým trolom."
Dracova tvár sa rozžiarila radosťou.
"Vážne? Je mŕtva?" spýtal sa dychtivo Draco.
Harry pokrútil hlavou. "Nie, bohužiaľ." Draco ako na povel zosmutnel. "Je v kóme," pokračoval Harry a bol potešený Dracovou reakciou, ktorý zalapal po dychu a široko sa usmial.
V nasledujúcej chvíli sa k nim otočil professor a oni boli nútený robiť si poznámky.
Po skončení hodiny sa Harry a jeho priatelia vybrali do Veľkej Siene.
"Jas a potrebujem o niečom pozhovárať s profesorom. Žiaden starch, bude to len pár minút. Stretneme sa vo Veľkej Sieni," povedala Daphnee a vrátila sa naspäť do triedy.
Quirell stál pri stole.
"Áno?" spýtal sa a povytiahol obočie.
Zdá sa mi to, alebo vyzerá nervózne.
"Pán professor, ja len…len som vám chcela vyjadriť svoju vďačnosť," povedala Daphnee.
"A to už za čo, slečna Greengrassová?" spýtal sa potichu a bez koktania Quirell-Voldemort.
"Ten troll, ktorého ste vyčarovali zaútočil na humusáčku a tá je teraz v kóme. A Harry sa ňou už viac nebude zaoberať. Samozrejme viem, že s tým nič nemáte spoločné, pane," povedala takým tónom, ktorý znamenal že opak je pravdou.
"Ale aj tak som vám chcela vyjadriť svoju vďačnosť…všimla som si, že k nej Harry začínal prejavovať isté sympatie a my si nemôžeme dovoliť, aby sa s ňou nebodaj spriatelil," skončila svoju ďakovnú reč Daphnee a Harryho meno povedala s privlastňovacím tónom.
Quirell-Voldemort sa uškrnul a pomaly prešiel k nej. Naklonil sa tesne k nej a zašepkal: "To bol len taký malý darček pre mojich verných hadov. "
Keď sa Daphnee pozrela do jeho očí, ktoré boli odrazu ohnivo červené, zalapala po dychu a vytreštila oči.
Quirell sa narovnal a vrátil sa späť k stolu. Daphnee sa na neho pozerala v úžase a jemu bolo jasné, že udhalila, kto v skutočnosti je.
"Verím, že môžem rátať s vašou mlčanlivosťou, slečna. Ináč by som musel spraviť isté…opatrenia," zakončil Voldemort-Quirell.
"Samozrejme!" odpovedala rýchlo Daphnee.
Quirell sa takmer usmial. "V tom prípade by ste mali ísť na obed."
"Správne," odpovedala ešte stale v šoku Daphnee. "Uvidíme sa na ďalšej hodine, profesor," odpovedala dievčina a prakticky vybehla z miestnosti. Rýchlym krokom sa vydala do Veľkej Siene. Cestou sa upokojila, takže si nikdo nevšimol, že sa niečo stalo.
