7. kapitola

 

Harry pomaly vstúpil na pódium. Bol prekvapený keď v Dracových očiach zahliadol záblesk strachu. Donútilo ho to trochu sa usmiať. Keď sa obaja dostali na svoje miesta, Percy zakričal.

 

"Raz...dva...tri...DUEL!"

 

No nič sa nestalo. Malfoy sa zrejme bál urobiť prvý krok, a tak ho spravil Harry.

 

"EXPELLIARMUS SUPEFIUS!" zakričal a červený pás svetla sa rútil oproti Dracovi. Ten sa len pousmial a zamrmlal kúzlo, vďaka ktorému sa červený pás vpil do jeho prútika. Harry na neho v šoku zízal.

 

"EXPELLIARMUS!" vykríkol Slizolinčan a Harry, stále šokovaný nedokázal zabrániť preniknutiu kúzla. To ho odhodilo päť metrov dozadu a jeho prútik letel k Dracovi.

 

"Víťazom je Mal-..." začal Percy no bol prerušený kričiacim Harrym.

 

"Nie! Podľa pravidiel musím byť knockoutovaný alebo sa musím vzdať. Chcem pokračovať, " tvrdohlavo tvrdil.

 

"Nevidím v tom žiadny zmysel, ale fajn," súhlasil Percy a súboj pokračoval.

 

"YUSTIKA!" Dracove kúzlo sa veľkou rýchlosťou vyrútilo na Harryho. Ten rýchlo uskočil, namieril svoju ruku na Draca a zakričal: "SUPEFY!" No žiadne kúzlo nevyšlo.

 

Z jeho ruky akoby explodovala jasná žiara a obklopila ho. Tá sa rozrastala a nakoniec prúd červeného svetla zasiahol slizolinčana a ten upadol do bezvedomia. Harry ho nasledoval.

 

Albus Dumbledore sedel za svojim stolom a s mierne neprítomným pohľadom a jemným úsmevom stále dookola opakoval: "Už to konečne začalo."

 

-§-§-§-§-§-§-§-§-§-§-

 

"Si si istý? Veď je to ešte len dieťa."

 

"Som si istý. Začalo to."

 

"Verím, že to začalo. Si si ale istý, že to začal on? Veď je to ešte len chlapec."

 

"Bol to on! Cítil som ten nárast sily."

 

"Ale stále to neznamená..."

 

"Ak potrebuješ ďalší dôkaz, jeho prútik zmizol."

 

"Prečo by mal jeho prútik zmiznúť?" povedal znepokojene jeden z hlasov.

 

"Pretože cítil, že už viac nie je potrebný. Pretože by robil Harryho slabším."

 

"V tom prípade začnem jeho aurorský výcvik budúci týždeň. Maj sa, Albus."

 

"Zbohom Moody."

 

Harry, ktorý po celý ča počúval, nebol prekvapený začiatkom rozhovoru. Dumbledore o tom stále hovoril. Skôr ho prekvapilo, že ho bude učiť Moody. Bol však veľmi potešený týmto zistením. Rád by sa naučil viac kúziel. Dumbledore môže byť najsilnejším čarodejníkom na svete, no určite je aj najskromnejším.

 

"Harry, už viac nemusíš predstierať, že spíš," uviedol Dumbledore.

 

"Ako ste to vedeli?" spýtal sa prekvapene Harry.

 

"Možno som starý, silný a skromný, no stále mám svoje spôsoby," povedal riaditeľ s chichotaním.

 

"Oh, vždy som vedel, že viete čítať myšlienky. Prepáčte," uviedol Harry veci na správnu mieru.

 

"Nevadí, je to pravda. Som tiež šťastný, že sa chceš naučiť nové kúzla. Na svete je veľa vecí, ktoré sa musíš naučiť."

 

"Viem. Takže teraz budem používať bezprútikovú mágiu? Keďže môj prútik zmizol," spýtal sa zvedavo chlapec.

 

"Správne. Ale niekedy asi budeš jednu chcieť. Na normálne používanie. Aby si sa cítil viac pohodlne pri ostatných ľuďoch. Je možné, že sa tvoj starý prútik vráti. A teraz ak už nemáš viac otázok, musím odísť," objasnil starý muž a spýtavo sa zahľadel na Harryho.

 

"Mal by som ešte dve otázky. Ako dlho som bol mimo a môžem ísť do klubovne?"

 

"Bol si mimo 6 hodín a prosím, stráv dnešnú noc tu na ošetrovni a odpočiň si. Oh, zajtra ráno ťa odprevadím na raňajky. Pridajú sa k nám starí priatelia," tajomne prehlásil Albus Dumbledore a s tichým pozdravom odišiel.

 

Madam Pomfreyová mu ešte podala uspávací elixír a on onedlho zaspal bezesným spánkom.

 

-§-§-§-§-§-§-§-§-§-§-

 

Ráno sa zobudil a prvé čo uvidel bol Albus Dumbledore sediaci vedľa jeho postele.

 

Predtým ako odišiel, so šibalskou iskričkou v jeho modrastých očiach poznemenal: "Harry, rýchlo sa obleč a o 15 minút príď do chlpáčikovej komnaty na treťom poschodí."

 

Takmer to nestihol no o 15 minút už vchádzal do komnaty. Prekvapivo tak okrem riaditeľa stáli Sirius a Remus.

 

"Čo tu vy dvaja robíte?" spýtal sa nadšene Harry.

 

"Sú tu preto, aby ťa naučili ako sa stať animágom. Želám ti veľa šťastia," vysvetlil Dumbledore a opustil miestnosť.

 

"To naozaj? Vždy som chcel byť animágom!" nadšene vykríkol Harry.

 

"Takže, jediné čo spravíme je to, že ti pomocou jednoduchého kúzla pomôžeme vybrať zviera, na ktoré sa budeš premienať. To kúzlo je-..." začal Sirius.

 

"Poznám to kúzlo, už som o ňom čítal," vysvetlil Harry.

 

"Skvelé. Tak poďme na to," povedal Remus.

 

"ANI RELIVIO," zakričal Harry a všetko okolo neho sčernalo.

 

Mohol priam cítiť ako sa jeho telo mení a získava príval novej energie. Silnej energie. A zrazu pred nimi stál krásny zlatý fénix. Zamával krídlami a znova sa začal meniť. Nie však na človeka. Tentoraz bol elegantný a mohutný lev. Pár sekúnd nehybne stál a zmenil sa na žiarivo bieleho jeleňa. Cítil sa však unavene a tak sa radšej hneď premenil späť na človeka.

 

"Ó môj bože! Veď ty si sa zmenil sa tri zvieratá! A nie len to...dokonca jedno z nich je magické," ohromene vykrikoval Sirius.

 

"Sirius sa snaží povedať že toto je veľké. Vrátime sa o 3 dni pre ďalší tréning. Zatiaľ chcem, aby si si prečítal čo najviac vecí o zvieratách, do ktorých sa premeňuješ. Musíme o tom čím škôr povedať Dumbledorovi," vysvetilil mu už o niečo pokojnejší Remus.

 

"Tak sa maj a vidíme sa o 3 dni," povedal Sirius a spolu s Remusom odišli.

 

Odrazu mu prišiel na um Ron. Veľmi mu chýbal. Rozhodol sa, že zájde za Hermionou. Našiel ju v prefektských kúpeľniach. Práve sa chystala obliecť sa do uniformy.

 

"Ach Harry! Som rada že ťa vidím. Práve som chcela ísť za tebou," usmiala sa na neho Hermy. Rozhodol sa povedať to priamo.

 

"Hermy, chýba mi Ron," povedal a uvedomil si, že má okolo seba obmotaný veľmi malý a tenký uterák.

 

Určite práve vyšla zo sprchy, pomyslel si. Táto myšlienka sa zrejme zapáčila jeho dolným partiám, pretože na ňu začali veľmi rýchlo reagovať.

 

No tak Harry! Mysli na melóny a nie na Hermionu...aach...melóny nepomáhajú. Mysli na Snapea...áno...Snape!Snape!Snape!Snape! myslel Harry zúfalo.

 

"Ak mám pravdu povedať aj mne chýba," povzdychla si Hermiona. "Nechaj ma prezliecť sa a môžeme ísť za ním." Vykročila do svojej prefektskej izby zobrala si potrebné veci. Harry ju nasledoval ako stratené šteňa.

 

"Uhm, Harry..." zachichotala sa.

 

"Áno... "

 

"Idem sa prezliecť. Ak chceš byť vnútri, budeš sa musieť pozerať..."

 

"Ach, jasné. Stretneme sa vo Veľkej Sieni na raňajkách. Prines zo sebou aj Rona," povedal a červenajúc sa odišiel.

 

Na ceste do Veľkej Siene stretol Angelinu.

 

"Ahoj, Harry. Som naozaj rada, že ťa vidím. Mrzí ma, že sme boli na konkurzoch bez teba. Dúfam, že ti to nevadí. Mali sme totiž pár naozaj skvelých kandidátov. Chceš si o tom pohovoriť?" spýtala sa s malým úsmevom.

 

"Práve teraz nemám čas. Čo keby sme sa stretli dnes trochu neskôr?" spýtal sa Harry.

 

"Jasné. Stretneme sa u Troch Metiel dnes o pol ôsmej. A nemeškaj," zažmurkala na neho a odišla. Trochu sa podivil na jej chovaní, no hodil to za hlavu a pokračoval do veľkej siene.

Nemusel na nich dvoch dlho čakať. Hermiona sa ukázala a vliekla Rona za sebou.

 

"Prečo sa usmievaš?" spýtala sa ho Hermiona.

 

"Len tak..." zahovoril Harry. Nechcel aby vedela, že premýšľal nad tým incidentom s Angelinou.

 

"Takže, Hermiona mi povedala že so mnou chceš hovoriť," ozval sa Ron, ktorý sa ešte stále cítil nepohodlne.

 

"Áno, ide o to, že... "

 

-§-§-§-§-§-§-§-§-§-§-§-

 

Po celom dni strávenom s Ronom a Hermionou sa Harry cítil, akoby sa veci konečne začali vracať do normálu. Potom prišla Angelina.

 

"Ahoj Harry, si pripravený ísť?" spýtala sa ho.

 

"Čo myslíš tým: si pripravený ísť?!" spýtala sa mierne nahnevaná Hermiona.

 

"Oh! Len sme si chceli pohovoriť o metlobalových konkurzoch," vysvetlil Harry a odbehol za Angelinou, ktorú zrejme netrápilo poskytnúť Hermione nejaké vysvetlenie.

 

"Takže, ako sa volali najlepší traja?" spýtal sa.

 

"Oh...nechcel si sa najskôr prezliecť?" Pozrel sa na to čo má na sebe. Kratšie tričko a tenké džínsy. Párkrát mávol prútikom a mohli ísť.

 

"Najlepší boli Ron Weasley, Neville Longbottom a Colin Creevey," odpovedala mu.

 

"Tak to je fakt prekvapivé. Poďme si objednať stôl a môžeme prediskutovať aj ostatných z tímu," navrhol Harry.

 

"To znie dobre. Dáme si aj nejaké jedlo? " spýtala sa a chlapec prikývol.

Našli posledný stôl takmer úplne vzadu a o minútu pred nimi stála madam Rosmerta s čakaním na ich objednávku.

 

"Čo vám môžem ponúknuť?" spýtala sa ich milo.

 

"Dám si kurča so šalátom a na pitie ďatelinové pivo," objednala si Angelina.

 

"Ja si prosím burger s hranolkami a na pitie tiež ďatelinové pivo. Ďakujeme," poprosil Harry a usmial sa na majiteľku.

 

"V poriadku. Hneď to bude," mierne sa im uklonila a odišla k ďalšiemu stolu.

 

"Inak aké boli ich štatistiky úspešnosti?" zaujímal sa Harry.

 

"Ron chytil 16 striel z 20. Manipuloval s metlou celkom dobre a mal veľmi sebavedomý postoj. Colin Creevey 13 z 20, nič moc manipulácia a bol veľmi vydesený. Neville dosiahol 19 úspešných chytov z 20, znova slabá manipulácia a bol tiež vydesený z lopty. Nejakým zázrakom ju však vždy chytil," vymenovávala Angelina.

 

"A koho ste volili?"

 

"Ja a Alicia sme volili pre Nevila, zatiaľ čo Fred, George a Katie volili Rona."

 

"Ja som tiež za Nevila. Z toho čo som počul viem, že je to prirodzený talent na chytača. Len ho musíme naučiť lietať. Začneme s tým zajtra cez prvú hodinu. Môže byť?" navrhol Harry.

 

"Samozrejme. Presne to sme s Aliciou navrhovali."

 

Zvyšok času sa bavili hlavne o metlobale. Harry s ňou zažil veľa srandy. Po večeri a dezerte zaplatili a odišli spolu do Rokfortu. Pred klubovňou ho rýchlo pobozkala na pery a vstúpila dovnútra.

 

"Harold James Potter! Čo si myslíš že robíš?" zvrieskla Hermiona, ktorá sa vynorila spoza rohu a videla ich bozk.

 

"Ja som ju nepobozkal. Prisahám, Hermiona. To ONA pobozkala MŇA!" obraňoval sa Harry.

 

"Vôbec to tak nevyzeralo," zakričala a vlepila mu silnú a hlasnú facku. Ušla do svojej izby a Harry tam ešte minútu stál bez pohybu. Nemohol uveriť tomu, ako ju vôbec napadlo udrieť ho. Bol naozaj zmätený.

 

Práve sa chystal vojsť do chlapčenských spální, keď sa takmer zrazil s Fredom a Georgeom.

 

"Ako si sa opovážil pobozkať moje dievča?" vybehol na neho Fred.

 

"Fred, ja som ju nepobozkal. To ona pobozkala mňa," bránil sa.

 

"To nie je to, čo sme počuli od Hermiony," oponoval mu George.

 

"Bohužiaľ, Hermiona nevie o čom hovorí," stál si Harry za svojím.

"Harry, mal by si si dávať pozor, pretože toto znamená vojnu. Žartíkovú vojnu," smrteľne vážne vyhlásil Fred a obaja rýchlo a nasupene odišli.

 

Zvyšok večera nestál za nič. Hermiona sa s ním nebavila a Rona to očividne bavilo, pretože celý ten čas trávila s ním.

 

Nasledujúce ráno Harry práve raňajkoval slaninu, keď sa zrazu premenil na prasa. Hneď ako si to uvedomil, rýchlo sa premenil späť. No to nezabránilo tomu, aby sa celá sieň nezačala smiať. Stíchli však, keď si uvedomili ako veľmi je Harry nazúrený. Otočil sa ku Fredovi a Georgovi, začal mávať rukami a premenil ich na lasice. Posadil sa naspäť k jedlu a všetci sa báli povedať mu, aby odvolal to zaklínadlo. Hermiona sa snažila premeniť ich naspäť, no nepodarilo sa jej to a to ju ešte viac nahnevalo.

 

Po raňajkách Harry odišiel do svojej izby. O 20 minút sám riaditeľ vstúpil do jeho izby.

 

"Viem čo sa deje, Harry. Mohol by si ich prosím vrátiť do pôvodnej podoby? Ja aj profesorka McGonagallová sme to už skúšali, no nejde nám to," spýtal sa milo.

 

"Fajn," napoly odvrkol a mávol prútikom.

 

"Počul som o včerajšej noci. Je mi to ľúto. Prečo si trochu neoddýchneš a nespravíš si deň voľno? Sirius a Remus dnes prídu trochu s tebou potrénovať. Svoju misiu skončili skôr takže môžu prísť už dnes." A s tým Dumbledore odišiel.

 

Zvyšok týždňa bol pre Harryho hrozný. Jediná zábava ktorú mal bol tréning s Dumbledorom, Remusom a Siriusom. Už sa nevedel dočkať dnešného tréningu. Ako náhle sa navečeral, ponáhľal sa opäť na tretie poschodie.

 

"Ah stihli ste to Potter," ozval sa Moody.