7. kapitola

Skupina práve vkročila do Veľkej Haly. Rovnako ako v Rokforte tu boli štyri stoly predstavujúce štyri fakulty. No narozdiel od Rokfortu, tieto stoly boli zahnuté do polkruhu. Svetelné gule osvetľovali celú halu a dodávali jej kúzelnú atmosféru. Žiaci v Duraflame mali na sebe štyri rôznofarebné odevy. Farby boli modrá, fialová, červená a tmavo zelená. Riaditeľ Heffner ich zaviedol pred profesorský zbor a prehovoril.
„Vitajte v Duraflame. Sme veľmi radi, že vás tu máme. Pred tým, ako budete zaradený do fakúlt vám poviem základné pravidlá. Na pláž môžete ísť iba cez víkend, vychádzať zo svojej fakulty je povolené do jedenástej večer. Kto bude prichytený, dostane trest. Netolerujú sa tu žiadne zápasy. Či už s prútikom alebo bez. Do metlobalového týmu sa môžete dostať od tretieho ročníku vyššie. Tak, myslím, že môže začať triedenie. Nech sa páči, profesor Pore.“
„Ďakujem, riaditeľ Heffner,“ povedal muž v strednom veku. Ron, Ginny, Colin Creevey a niekoľko ďalších študentov sa dostalo do fakulty Cortez, ich habity sa automaticky zmenili na tmavo zelené. Luna, Levander, Parvati, Blaise, Hannah, Lee a niektorí študenti boli zaradení do fakulty Serra, kde sa nosili fialové habity. Mnoho študentov sa dostalo do fakulty Pueblo, ako napríklad Neville, Seamus, Dean a veľmi veľa ďalších. Už zostalo iba zopár žiakov, ktorí ešte neboli zaradení. Patrili sem Harry, Draco, Hermiona, Fred, George, Čcho a Gavin.
„Harry Potter,“ ozvalo sa sieňou a Harry predstúpil. Profesor mu okolo krku zapol medailón, ktorý ho mal zaradiť do fakulty. V hlave sa mu ozval hlas.
„Harry Potter. Nikdy som si nepomyslel, že by som mohol dostať šancu zaradiť ťa. Ale viem presne, ktorá fakulta je pre teba tá pravá. Apache!“
Harry sa usmial a vybral sa smerom k hlasno revúcej fakulte. Sadol si k veľmi milo vyzerajúcemu chlapcovi.
„Zdravím, moje meno je Cody Beck. Teší ma, že ťa spoznávam,“ pozdravil ho chlapec. „Idem do piateho ročníka a čo ty?“ spýtal sa zvedavo.
„Ja idem tiež do piate-“ začal s odpoveďou Harry, no nedokončil, lebo ho zozadu niekto silno objal. Obzrel sa a uvidel usmievajúcu sa Hermionu.
„Hermiona! Nestraš ma takto.“
„Prepáč Harry. Nemôžem uveriť, že som s tebou v jednej fakulte,“ povedala s veľkým úsmevom na tvári. Cody jemne zakašľal.
„Och, prepáč. Hermiona, toto je Cody Black. Cody, toto je Hermiona Grangerová,“ predstavil ich Harry a potriasli si rukami. Draco, Fred, George a Gavin sa tiež dostali do ich fakulty. Po skončení hostiny ich Cody odviedol do spoločenskej miestnosti, ktorá vôbec nevyzerala ako tá v Rokforte. Študenti boli v úžase. Harry musel uznať, že to bola naozaj pekná miestnosť. Ale niečo tu chýbalo a Harry veľmi rýchlo zistil čo.
„Draco? Nevidel si Hermionu? Ešte nedávno šla za nami,“ Draco sa rozhliadol a keď ju nevidel, hlas sa mu stiahol úzkosťou.
„Nemyslím si, že by sa Ron...“ Draco premýšľal.
„Do čerta s ním!“ zúril Harry.
„Harry musíme ju nájsť. Kde je Cody? Musí nám pomôcť.Cody!“ kričal zúfalo Draco. Cody k nim rýchlo pribehol a spýtal sa čo sa deje.
„Musíš nám pomôcť nájsť Hermionu. Myslíme si, že ju Ron nejako odviedol.“
Cody sa pozrel na hodiny. Tie ukazovali 22:00.
„Tak dobre chlapci, ale máme iba hodinu. Musíme si pohnúť.“
„Ďakujem,“ vykríkol Harry a všetci traja vybehli pred spoločenskú miestnosť. Keďže nevedeli kam majú ísť, obrátili sa s očakávaním na Codyho.
„Takže prvé miesto, kam by sme sa mali ísť pozrieť je cesta k Veľkej Hale alebo k fakulte Cortez.“ Rýchlo sa rozbehli, no k ich smole vo Veľkej Hale nebola. Chceli sa vybrať ku Cortez, no vtom započuli hlas neznámeho žiaka a profesora Snapea.
„Snape! Hovorím ti, že to nie som ja!“ obhajoval sa neznámy hlas.
„Neverím ti,“ odpovedal dobre známy ľadový hlas profesora Snapea.
„Prisahám! Nemám s tým nič spoločné.“
„A ty si myslíš, že som blázon? Sledujem ťa Hawk. Som trénovaný profesionál a nikdy sa nemýlim, takže sa maj na pozore. A teraz zmizni.“
Potom počuli rýchlo vzďaľujúce sa kroky a zrazu pred sebou uvideli proferora Snapea.
„Čo tu vy traja robíte v túto hodinu?“ spýtal sa Snape podozrievavo.
Harry sa ujal vysvetlenia. „Len hľadáme Hermionu, pane. Neviete kde by mohla byť?“
„Predpokladám, že ste neskontrolovali knižnicu. Zábavné. Byť na vašom mieste, tak je to prvé miesto, kde by som sa išiel pozrieť,“ dopovedal a rýchlym krokom odišiel.
„Má pravdu. Poďme!“

Keď prišli do knižnice, rýchlo sa skryli za policu s knihami. Ron hovoril s Hermionou a ona vyzerala, akoby jej ho bolo ľúto.
„Ten bastard!“ zašepkal nahnevane Draco. „Nemá s ňou hovoriť. Bola to súčasť stávky.“
Harry sa zamračil a nastražil uši.
„Ospravedlňujem sa, Ron. To som nevedela,“ povedala Hermiona.
„To je v poriadku, Hermiona.“
„Ale prečo sa pred ním správaš ako úplný idiot?“ nechápala stále Hermiona.
„Pretože na neho žiarlim,“ odpovedal jej potichu Ron.
„Prečo?“
„Pretože vyzeráš, že sa ti veľmi páči a mne sa páčiš ty,“ konečne sa hanblivo priznal.
Hermiona sa na neho smutne pozrela. „Prepáč Ron, ale neopätujem tvoje city týmto smerom. Milujem ťa len ako najlepšieho kamaráta.“
„V poriadku. Ale keď si to rozmyslíš, vieš kde ma nájdeš.“
Harry a Draco sa na seba pozreli a obaja prikývli. Len Cody sa nejako nechytal.
„Dobre Harry. Na tri. Raz...dva...tri!“ zašepkal Draco a spolu vyskočili pred Rona a Hermionu.
„Weasley! Čo robíš?“ zakričal Draco na prekvapeného Rona.
„Čo? Veď nič nerobím!“ zakričal naspäť Ron.
„Hermiona? Prečo si tu?“ spýtal sa Harry a vybral sa k nej.
„Chcela som sa s Ronom porozprávať,“ odvetila pokojne Hermiona.
„Čože?“ ozvalo sa dvojhlasne.
„Požiadala som ho o vysvetlenie, prečo sa správa v poslednej dobre ako tupec. Vlastne...myslím, že by vám Ron rád niečo povedal. Ron?“ dokončila Hermiona a všetci stočili svoj pohľad na ryšavého chlapca.
Menovaný sa zhlboka nadýchol. „Harry, ospravedlňujem sa za to, že som sa voči tebe a Malfoyovi správal ako blbec. Môžeš mi odpustiť?“ spýtal sa Ron a snažil sa ignorovať Dracov prútik silno pritlačený na jeho krku.
Harry a Draco sa na seba pozerali a čiernovlasý chlapec napokon prehovoril.
„Budem o tom premýšľať. To, čo si robil bolo už trochu nad limit, ale budem o tom uvažovať.“
„Vďaka, Harry. To je všetko, čo od teba žiadam.“
„Skvelé. Teraz by sme sa čím skôr mali dostať do našich klubovní, pretože je za päť minút jedenásť. Cody, veď nás,“ zavelila Hermiona a každí sa pobral svojim smerom.