6. kapitola

Harry sa náhle zobudil. Snívalo sa mu, že Voldemort zabil Hermionu. Opatrne si vzal okuliare a uvidel ju spať na svojej hrudi. Rozhliadol sa a zistil, že je v nemocničnom krídle. Pohol sa a nechtiac tým zobudil Hermionu.

"Ach, konečne si hore. Strašne sme sa o teba báli. Hlavne keď sa Dumbledore zobudil pred týždňom," ustarane povedala.

"Som rád, že ťa znova vidím," povedal Harry a venoval Hermione letmý bozk. "Ako dlho som bol mimo a čo som zmeškal?" spýtal sa zvedavo.

"Bol si mimo až 3 týždne! V podstate si nezmeškal nič. Vlastne, v duelantskom turnaji zaostávaš za prvým miestom o 10 zápasov. Budeš to teraz mať veľmi ťažké," informovala ho.

"Aha. A kto je na prvom mieste?"

"Ja!" povedala Hermiona a oslnivo sa na neho usmiala.

"Blahoželám. Vieš, že si krásna keď sa usmievaš?" povedal mierne sa červenajúc.

"Si zlatý, Harry," zašepkala, prevalila sa nad neho a venovala mu dlhý vášnivý bozk.

"Prepáčte, slečna Grangerová, ale pán Potter potrebuje odpočinok," zahlásila tvrdo liečiteľka.

Menovaná rýchlo vyskočila z postele a obaja sa začervenali.

"Nie. Ak chce, môže zostať. Bol som v bezvedomí cez tri týždne a my musíme...niečo dohnať," povedal nekompromisne Harry a tým prekvapil všetkých v miestnosti.

"V poriadku, ale len na pol hodinu. A prosím, žiadne ďalšie bozky. Potrebujete odpočinok," nakázala a rýchlo odišla.

"Wow. Nemyslela, som si, že by ma tu nechala," obdivovala Harryho schopnosti Hermiona.

"To ani ja. Povedz mi, čo sa tu teda dialo, kým som bol mimo," zaujímal sa Harry.

"No, jeden chlapec sa stal metlobalovým kapitánom. A hádaj kto to bol? Predsa ty. Vďaka tebe Chrabromil vyhral všetky tie zápasy," zasypávala ho pochvalami Hermiona.

"Oh! Skoro som zabudla. Chytili Červochvosta a Sirius bol zbavený všetkých obvinení. Taktiež zatiaľ žije v sídle Potterovcov a stal sa tvojim opatrovníkom," nadšene vravelo dievča a sledovalo Harryho obrovský úsmev.

"Páni. Takže už konečne budem môcť žiť so Siriusom a ešte v tomu v našom rodinnom dome. Myslel som si, že bol zničený," nechápal Harry.

"No, vysvitlo, že miesto, kde tvoji rodičia zomreli bolo len ich dočasné bydlisko. Iba sa tam schovávali pred Voldemortom," vysvetlila ochotne a chlapec bol milo prekvapený z toho, že sa nebojí povedať Voldemortovo meno.

"Aha. Počkať, ako to vlastne všetko vieš? Je tu Sirius?" spýtal sa nedočkavo Harry.

"Jasné, že hej. Poviem mu, že si hore a zajtra ho môžeš očakávať," ochotne sa ponúkla.

"Naozaj ďakujem, že to pre mňa robíš. Ešte jedna vec. Mohla by si mi zajtra doniesť nejaké učebnice?" poprosil Harry a už si vedel predstaviť tú kopu učiva a domácich úloh, ktoré bude musieť dohnať.

"Iste."

"ČO? VY STE EŠTE TU? OKAMŽITE VON!!" skríkla Poppy.

"Maj sa, Hermiona. Ľúbim ťa," jemne jej zašepkal do ucha.

"Aj ja ťa ľúbim, Harry Potter. Vždy ťa budem milovať," odpovedala mu a následne bola vyhnaná z ošetrovne madam Pomfreyovou.

-§-§-§-§-§-§-§-§-§-§-

Ako sľúbila, na druhý deň mu doniesla potrebné učebnice. Zlou správou bolo, že na ošetrovni musel zostať ešte jeden celý týždeň.

Sirius ho navštevoval často. Väčšinu času strávili rozprávaním historiek z čias štúdia jeho rodičov. Navštíviť ho však prišlo veľké množstvo ľudí. Celý metlobalový tím, Ginny, Ron, Neville, Dean, a väčšina chrabromilskej fakulty. Bol veľmi prekvapený, keď sa na neho prišla pozrieť Cho. Vyzerala sviežo a dosť okate s ním flirtovala.

A potom konečne nastal posledný deň Harryho pobytu  na ošetrovni. Sirius mu ochotne pomohol zbaliť všetky jeho veci.

"Harry...všimol som si, že ty a Hermiona ste sa poslednú dobu dosť zblížili," začal vážne Sirius a Harry sa silno začervenal.

"Takže vidím, že je to pravda. Harry, je tu niečo, čo by si mal vedieť. Poviem ti to takto...sú vtáčiky a včeličky, ktoré...aaaaah..." nedokončil zrazu veľmi nervózny čarodejník.

"Počkaj Sirius...viem načo narážaš," povedal rýchlo Harry a začal sa nekontrolovateľne smiať.

"Ah, to som rád. Ale stále je mojou povinnosťou hovoriť o tom s tebou. Takže...keď už vieš o se...o sexe. Musíš sa naučiť kontrolovať svoje hormóny. Viem, že behom leta dospela, ale ešte na to nie si pripravený.

"Sirius. Ja a Hermiona sme to spolu ešte nerobili. Ak ti ide o toto," snažil sa zachrániť situáciu.

"Oh. V poriadku."

-§-§-§-§-§-§-§-§-§-§-

Týždne prešli a Harry zaostával za Hermionou už len o jedno víťazstvo. Jeho skóre bolo 15-1 a Hermionine 16-8. Ešte stále mal pár zápasov k dobru. Bol prekvapený keď zistil, že má jedny z najlepších známok v ročníku. Čoskoro nastalo októbrové sobotňajšie ráno. Vstal, obliekol sa a zišiel dolu do spoločenskej miestnosti, kde našiel spiacu Hermionu. Potichu k nej prešiel a pokúsil sa ju zobudiť.

"Hermiona, zobuď sa. No tak," jemne ňou triasol a ona sa po chvíľke zmätene posadila.

"Dobré ráno. Priprav sa, pretože ideme do Rokvilu," povedal Harry a usmial sa jej šokovaném výrazu.

"Čože?!"

"Hádam si si nemyslela, že zabudnem na tvoje narodeniny."

"No, popravde trochu áno, keďže si bol  tom nemocničnom krídle," odpovedala nesmelo.

"Hmm. Nevadí. Choď sa pripraviť a stretneme sa o pol hodinu pred Veľkou Sieňou. Dobre?" spýtal sa. Hermiona prikývla a odišla do svojej spálne. Harry sa vybral von z klubovne.

Asi o dvadsať minút neskôr sa stretli na dohodnutom mieste. Vyzerala naozaj prekrásne.

"Si krásna," pochválil ju Harry a ponúkol jej rameno, do ktorého sa s radosťou zavesila. Prvou ich zastávkou bola jedna reštaurácia v Rokvile. Porozprával sa s Dumbledorom a ten jemu a Hermione povolil tento malý výlet. Posadali si a Harry vytiahol Hermionin darček.

"Tak, to je pre teba," povedal a podal jej malú krabicu. Hermiona ju rýchlo otvorila a zalapala po dychu. Vo vnútri bola zlatá retiazka s platinovým Hipogrifom.

"Harry! To je nádhera. Muselo to stáť strašne veľa. Kedy si to stihol zohnať?" spýtala sa prekvapene.

"Vďaka, som rád, že sa ti to páči. Kúpil som to minulý víkend a o cenu sa nestaraj. To bolo to najmenej," usmial sa.

"Prepáčte, čo Vám môžem ponúknuť?" spýtal sa čašník.

"Dala by som si palacinky a dva párky. Na pitie si dám...pomarančový džús. Ďakujem," povedala Hermiona.

"V poriadku. A čo vy, pa-...OH! VEĎ VY STE HARRY POTTER," zakričal šokovane čašník.

"Šššš. Dám si vajíčka so slaninou a tiež pomarančový džús," povedal Harry čo najtichšie. Čašník prikývol rýchlo odišiel.

O chvíľu prišlo ich jedlo a oni sa do neho s chuťou pustili. Keď dojedli, Harry zaplatil a oni sa vybrali na dlhú a krásnu romantickú prechádzku. Tesne pred obedom sa vrátili do Rokfortu a keď boli pred spoločenskou miestnosťou, Hermiona ho zastavila.

"Ešte raz ďakujem za darček, Harry. Boli to moje najlepšie narodeniny," povedala a pobozkala ho. Harry ju oprel o portrét, no bohužiaľ práve vtedy sa odklonil a oni spadli dovnútra. Celá miestnosť razom stíchla a oni obaja sa rýchlo postavili.

"Zajtra sa bude konať konkurz na chytača. Hneď po dueloch," vykríkol Harry aby odviedol pozornosť a na jeho a Hermionine šťastie sa mu to podarilo.

"Vážne chlape, vyhrám to..." bolo jedno z vyhlásení, ktoré počúvali celý deň dookola.

-§-§-§-§-§-§-§-§-§-§-

Ďalšie ráno sa Harry zobudil pomerne skoro. Po pár hodinách sa stretol s Hermionou v knižnici aby si spravili úlohy.

"Vieš, vlastne som sa s Ronom nerozprával od toho útoku. Vyzerá, akoby na mňa žiarlil každý rok viac a viac. Ale chýba mi. Čo keby sme si to s ním zajtra všetko vyjasnili?" spýtal sa Harry.

"Myslím, že máš pravdu. Som pripravená prijať ho späť do tria," povedala Hermiona stále so zmiešanými pocitmi.

Po tom, ako skončili svoje domáce úlohy, presunuli sa na obed do Veľkej Siene. Najedli sa a pobrali sa na duely. Presne so zvonením sa do triedy dovalil Snape a Percy a hodina mohla začať.

"Takže, ako prví pôjdu...Potter vs. Malfoy!" vykríkol Snape.