,,Ako sa máš?" spýtala sa Dominika svojej kamarátky Petry po vyučovaní.
Petra sa vyčítavo na ňu pozrela, očami kládla otázku či všetko zlo musí práve byť súdené jej, zamávala ruka a odpovedala: ,, A ako sa môžem mať? Tvoj brat, ten hnus tretiak. To nie je fér. Spoznám dvoch celkom dobrých chalanov, z ktorých sa však vykľujú odporné svine. Použila by som aj horšie, ale nejdem ti kaziť mienku o Peťovi. On ma ich naučil. A Domča? Nechcela by si v piatok prísť k nám?"
,,Skorá si. Peťo sa ma to už spýtal. Veľmi rada prídem. Lenže teraz neviem za kým. Za tebou či za Peťom? Som fakt mimo," Dominika si sadla k Petre, ktorá sedela na schodišti.
,,Peťo ťa pozval skôr. To si s ním vybavím! Som veľmi rada, že ste spolu a ..." Petra nedokončila.
Dominika jej skočila do reči: ,,Spolu? Raz sme sa pobozkali. Tam na streche. Ja si nemyslím, že spolu chodíme. A môžem ten piatok stráviť s Peťom?" pýtala sa Dominika.
,,... a budem rada ak piatok strávite spolu. Domča, kde máš svojho princa?" opýtala sa Petra.
Dominika sa usmiala. Postavila sa, oprášila si zadok a zobrala si tašku. Spýtala sa: ,,Môj princ? Myslíš Peťa? Ja fakt neviem kde je."
Peter sa priblížil k Dominike, pobozkal je na krk. Mala dva dlhé zapletené vrkoče smerom dopredu.
,,Hľadáte ma?" Peter vystrašil Dominiku. Zľakla sa až tak, že bolo vidieť ako jej vystrelili ramená.
,,Už nie. Peťo, ktorým busom pôjdeme? O tretej?" opýtala sa Petra.
,,Ja idem tým o piatej. Mám futbal," odpovedal Peter.
,,Ok. Stretneme sa doma. Stíham ešte ten o štvrť. Čaute," Petra si zobrala tašku a šla dole po schodoch k šatniam. Dominika ju chytila za ruku aby zastala.
,,Chcem sa s tebou o niečom porozprávať. Môžem?" spýtala sa Dominika.
,,Pravdaže. O čo ide?" Petra sa otočila a vrátila sa na miesto kde predtým sedela.
,,Nechám vás samé," Peter odišiel. Dominika sa celý čas na neho dívala. Pohľad na neho bol zaujímavý. Modrá košeľa a pod ňou biele tričko. Dominika sa zhlboko nadýchla aby sa naposledy nadýchla Petrovou voňavkou. Nebola silná ani slabá. Nebola výrazná, ale Peter vždy si dal väčšie množstvo.
,,Vieš, Petra, Dominik ma po hodine zastavil a niečo veľmi dôležité mi povedal. Už podľa tvojho výrazu mi je jasné, že to nechceš počuť, ale , prosím, vypočuj si ma. Dominik ťa zo srdca miluje. To čo spravil je fakt odporné, ale on je už raz taký. Ja ho neobhajujem. Teraz ho budem citovať ..." Dominika spravila prestávku.
Dominik pokračoval namiesto Dominiky. Vlastne sám seba citoval: ,,Dominika, ty presne vieš čo sa udialo za môj krátky život. Koľko dievčat sa okolo mňa už pohybovalo len kvôli tomu, že som vo futbalovom krúžku a koľko bozkov som im dal, no to čo cítim k Petre je viac ako všetky do kopy. Pomaly sa cítim ako teenager vystrihnutý z nejakého amerického filmu. Raní ma keď vidím ju vidím smutnú. Život pre mňa nemá cenu ak v ňom nie je to najúžasnejšie dievča, ak tam nie je Petra, "Petra sa zodvihla a pomaly kráčala k Dominikovi, Dominik pokračoval, ,,Ľúbim ju ako nikoho iného. Mama sa neráta. Bez nej by som necítil tú lásku, bez nej by som tu nestál."
Petra odpustila Dominikove klamstvo, vletela mu do náruče, pobozkala ho a keď prestala Dominik jej opätoval bozky.
,,To ti trvalo. Možno som sa hnevala, ale mám príliš mäkké srdce. Viem, že si chcel dobre, ale nemusel si to tak riešiť. Mohol si ma pozvať von a bolo by to vyriešené. Nekomplikuj si to, lebo ma ešte stratíš, láska," posledné slovo bolo pre Dominika balzam na srdce. Nenechal si ujsť túto príležitosť a znova Dominikove ústa pristáli na Petriných.
