"Tak fajn chalani, musím isť do knižnice spraviť si úlohu od McGonagallky…uvidíme sa neskôr, " oznámila našim chlapcom Daphnee a chystala sa opustiť Slizolinskú klubovňu.
"Počkaj Daphnee. Idem s tebou. Musím si v knižnici spraviť slohovú prácu o kúzle Wingardium Leviosa." Rýchlo ju zastavil Blaise a podišiel k nej.
"Aha. Tak fajn," pokrčila ramenami Daphnee. Pansy však pretočila očami.
"Ty si taký bifľoš, Blaise," posievala sa mu Pansy.
"Radšej byť bifľoš, ako byť dotieravý mopslík," odpovedal jej Blaise úplne pokojne.
"Teraz už poďme. Nechcem zbytočne strácať čas," sucho poznamenal Blaise a vyšiel z
Klubovne. Daphnee sa iba uchechtla a nasledovala ho. Pansy ich nasledovala s hlavou vysoko vztýčenou.
Draco a Harry nad nimi iba pokrútili hlavami a ďalej sa venovali domácim úlohám. Po pár minútach, ktoré im obom trvali ako hodiny, Harry konečne zdvihol hlavu od pergamenu, ktorý bol celý zapísaný jeho poznámkami a prehovoril: "Dobre, myslím že som hotový. Vďaka bohu, že nám učitelia nedávajú v prvý deň toľko úloh. Teda samozrejme s výnimkou profesora Snapea," Zaškľabil sa Harry nad poslednou vetou.
"Hej. Ale podľa mňa nieje ťažké napísať jeden dlhý pergamen o jednom z najjednoduchších elixírov," poznamenal Draco, ktorý svoju prácu dokončil oveľa skôr. Harry len nechápavo pokrútil hlavou.
"Ako si to mohol dokončiť tak skoro?"
Draco sa zasmial. "Od malička som mal tých najlepších súkromných učiteľov. Čo myslíš, že sme asi robili? Hrali šachy? Toto učivo som vedel už v šiestich rokoch," vysvetlil Draco.
"Fíha," podivil sa Harry, "Aké máme vlastne zajtra hodiny?" spýtal sa Harry.
Draco sa pozrel do rozvrhu a odpovedal: "Zajtra máme obranu proti čiernej magi s Chrabrobilom, potom máme hodinu štúdia, ďalej má-…" v tom ho ale Harry prerušil.
"Čo je to hodina štúdia?" spýtal sa prekvapene Harry. "O takej hodine som ešte nepočul."
"Ach, no, vlastne to nie je vyučovacia hodina. Máme vtedy jednu hodinu voľno, aby sme sa mohli učiť v knižnici alebo také niečo, " objasnil mu to Draco.
"Super. Takže keď nebudeme mať vtedy nič na práci, mohli by sme relaxovať a potom povedať, že sme riešili zložitú domácu úlohu?"
Draco sa usmial a prikývol na súhlas."Skvelé, Harry. Myslel si ako Slizolin."
Harry sa slabo začervenal a Draco pokračoval v čítaní rozvrhu.
"Ok. Takže obrana, hodina štúdia, potom nasleduje obed, následne transfigurácia…zase s Chrabromilom, no a nakoniec je astronomia s bystrohlavom. Tí sú ešte v pohode," Komentoval ich rozvrh Draco.
"Hmmmm," povedal neprítomne Harry.
"Nad čím rozmýšľaš?" spýtal sa so záujmom Draco.
Harry si povzdychol. "Chcel by som vedieť niečo viac o mojich rodičoch. Vieš, každý človek koho som stretol, začal hneď rozprávať o tom, ako veľmi sa podobám na svojho otca až na oči, ktoré mám vraj po mame. Ja len…veď tí ľudia toho vedia o mojich rodičoch viac ako ja!" takmer vykríkol Harry.
Draco sa zamyslel a odpovedal: " Myslím, že by som ti mohol pomocť zistiť o nich niečo viac."
"Naozaj?" spýtal sa nádejne Harry.
"Jasné. Pamätáš si ako som ti vravel, že moj otec je členom školskej rady? Napíšem mu list a požiadam ho, či by mohol niečo zistiť o tvojich rodičoch," ochotne navrhol Draco.
"To by bolo úplne super. Naozaj ďakujem." Takmer dojato odpovedal Harry a usmial sa na Draca. Ten sa usmial tiež.
"Žiadny problem, Harry. Ak by bolo niečo, čo potrebuješ vedieť, neváhaj sa opýtať mňa, Blaisea či dokonca Daphnee. Radi ti pomožeme. Mám na panstve jednu knihu, ktorá obsahuje takmer všetky informácie z čarodejníckeho sveta. Napíšem otcovi aby mi ju poslal a požičiam ti ju," Usmial sa na neho Draco a hneď vzal pergamen a brko a začal písať otcovi dopis.
Harry sa na Draca pozeral v úžase. Bolo pre neho ťažké uveriť, že by si tu na Rokforte získať priateľov. Pre Dudleyho a jeho poskokov bol vždy len háveď, ktorá bola len na škodu. Bude mu asi ešte chvíľu trvať, kým si na to zvykne.
………
V inej časti školy, presnejšie v riaditeľni, sedeli traja ľudia v kreslách a vášnivo diskutovali. Jeden z nich sedel za najväčším a najkrajším kreslom a jedol citronovú zmrzlinu. Druhý chlap sedel vzpriamene v kresle a mračil sa. Tretia osoba bola žena, ktorá taktiež sedela v kresle, mala dlhý špicatý klobúk a habit v zlato-oranžovej farbe.
Žena sa zamračila a zasyčala: "Povedz mi Albus, prečo je ten chlapec v Slizoline? Veď si vravel, že bude v Chrabromile!"
Muž v najväčšom kresle, Albus Dumblebore, riaditeľ rokfortskej strednej školy čarodejníckej si povzdychol a potlačil hnev.
"Uisťujem vás Minerva, že som spravil všetko, čo bolo v mojich silách, aby ten Fagan skončil v Chrabromile. Poslal som Hagrida, aby ho vyzdvihol a urobil som množstvo ďalších vecí na to, aby sa dostal do tvojej fakulty," Hájil sa Dumbledore.
"No, ale očividne to nezabralo," posmievala sa nahnevane McGonagallová a skrížila ruky.
Dumbledore prižmúril a kývol hlavou."Zrejme tam bolo pár trhlín, ktorých som si nevšimol." Dumblebore sa nečakane obrátil k Sevesurovi Snapeovi, tretej osobe v miestnosti.
"A ty, Severus, prečo sa k tomu chlapcovi správaš dobre? Mal si mu ukázať, ako ním opovrhuješ!"
Snape sa iba uškrnul. "Je zo Slizolinu, Albus." Povedal to takým tónom, akoby to všetko vysvetľovalo.
"Musíme niečo vymyslieť! Nemože byť náš Zlatý Chlapec ak je žiakom Slizolinu," znovu sa rozčuľovala Minerva.
"Vyzerá to tak, drahá Minerva," ozval sa Snape, "že váš Zlatý Chlapec sa bude musieť premenovať na nejaké iné meno. Ja neviem, napríklad...Strieborný Chlapec je tiež pekné meno."
Minerva sa chystala povedať mu nejakú urážku, ale Dumbledore ju umlčal.
"Drahé deti, buďme rozumní. Som si istý, že je tu spôsob, ako všetci možeme mať to, čo chceme."
Snape ohol peru a McGonagallová sa na neho prekvapene pozrela.
"Čo máte na mysli?" spýtala sa.
"Budeme musieť našeho slakého, mladého, naivného Harryho presvedčiť, že byť v Chrabromile je pre jeho vlastné dobro."
