Nasledujúce ráno sa Harry zobudil vo veľmi známom nemocničnom prostredí. Madam Pomfreyová už okolo neho poskakovala a pýtala sa čo ho bolí.
"Som v poriadku, madam Pomfreyová," povedal rozhorčene chlapec a chcel sa na dôkaz svojich slov posadiť. Odpoveďou mu bola ostrá bolesť v ramene. Rameno ešte očividne nebolo zahojené.
Vydal zo seba bolestivé syčanie, keď sa pokúsil pohnúť rukov. Liečiteľka v momente stále pri ňom a skúmala mu rameno zo všetkých strán a uhlov. Harry pretočil oči ale dovolil jej naliať mu do krku elixír na tlmenie bolesti.
Srdečne privítal prichádzajúcu úľavu a vychutnával si pocit bez bolesti. Konečne sa trochu poobzeral. Ošetrovňa vyzerala rovnako ako v jeho starom svete s výnimkou mnohých poličiek zavesených na stene. Pravdepodobne tu Voldemort útočí pravidelne.
Poppy sa na neho prívetivo usmiala a povedala mu, že môže vstať.
"Stavím sa, že ste hladný, pán Evans. Poďte so mnou. Už je pomaly čas raňajok a myslím si, že riaditeľovi nebude vadiť ak si sadneš vedľa mňa. Nemá vo zvyku nechať ľudí hladovať. Obzvlášť zranených ľudí. Navyše Vás chcem mať pod dohľadom. Rana sa môže kedykoľvek otvoriť."
Harry otvoril ústa a chcel odpovedať, no zastavil ho jej urobíš-tak-ako-poviem pohľad.
"Fajn. Ajtak som už trochu hladný," odpovedal porazene a vydal sa spolu s liečiteľkou do Veľkej Siene.
Chodenie po známych chodbách ho priviedlo do nostalgie. Naposledy videl Rokfort napoly zrútený po finálnej bitke. Narazili na pár študentov bezcieľne blúdiacich po hrade alebo na ceste na raňajky. Niektorí sa zastavili a pozdravili ju, potom svoj pohľad stočili na Harryho. V ich očiach videl zvedavosť a trochu obáv.
Poppy bola presvedčená, že bolo nutné poukazovať mu niektoré miesta na hrade a vysvetliť mu, ktorá trieda sa nachádza na akom poschodí. Harry iba nemo prikyvoval. Všetky chodby už dávno poynal, no nechcel byť nezdvorilý alebo podozrivý.
Konečne sa dostali k Veľkej Sieni, v ktorej už bola aspoň polovica študentov. Nikto jemu ani madam Pomfreyovej nevenoval žiadnu pozornosť. Teda skoro nikto. Hneď ako ho zbadal Colin, začal mávať a kričať na celú sieň.
"James! JAMES!"
Poppy prišiel smiešny Harryho kyslý výraz. Už zase bol stredom nechcenej pozornosti. Všetci sa na neho otočili a on sa narovnal a jeho tvár sa zmenila na neutrálnu.
'Oh Bože. On je tu. Sirius je v tejto miestnosti. V celku a nažive. Pozerá sa priamo na mňa. Počkať, to je Remus? ' Harry bol v úplnom šoku. Aj s jeho pokročilími schopňosťami sa nevedel upokojiť a dýchať zhlboka. Remus Lupin sedel priamo vedľa Siriusa a obaja na neho pozerali divne a opatrne.
"James. Dúfam, že si v poriadku. Tvoja ruka vyzerá dobre. Ten Smrťožrút ti zasadil poriadnu ranu."
Ostatní chlapci sa na neho pozreli, akoby mal tri hlavy. O čom to rozpráva? Denis Creevey sa opatrne prihovoril svojmu bratovi.
"Smrťožrúti? Čo sa vlastne včera stalo, Colin? Nepovedal si nám to."
Colin chcel odpovedať, keď vtom madam Pomfreyová postrčila Harryho k učiteľskému stolu.
"Prečo si nesadnete a nezjete svoje raňajky, pán Ceevey? Pán Evans sa síce hojí rýchlo, ale nieje odolný proti všetkému. Môžete priateľom porozprávať o tom, v akom veľkom probléme ste boli kvôli vašemu malému výletu."
Colin sa zúrivo začervenal a tichým 'pardón' sa posadil.
Harry si nikdy nemyslel, že jeho srdce môže biť tak rýchlo a silno. Dokonca aj pri boji s Voldemortom bol pokojnejší. Mal v sebe rozhodne veľa adrenalínu.
Madam Pomfreyová sa len mierne usmiala, nevšímajúc si Harryho nepohodlie. Ako prechádzali okolo stola, k Harryho spokojnosti mu Severus Snape samozrejme nevenoval žiadnu pozornosť. Takže je tu naozaj taký ako predtým.
"Albus, James nedávno vstal a ja som mu dovolila vstať. Môže sedieť vedľa mňa? Nechcem aby ešte odišiel, musím ho potom skontrolovať," spýtala sa madam Dumbledora.
Riaditeľ s malým úsmevom prikývol a pričaroval ďalšiu stoličku pre Jamesa.
"Samozrejme. Musíte byť hladný, pán Evans. Dajte si čo chcete. To je to najmenej čo pre vás po včerajšej záchrane pána Creeveyho urobiť."
Harry zadržal dych a s malým "Vďaka" si sadol. Vzhľadom na všetky pohľady, ktoré na ňom stále viseli ho náhle úplne prešiel hlad.
Mohol priam cítiť Siriusov a Remusov nenápadný pohľad ktorým ho neustále špehovali. Jeho srdce znova zrýchlilo.
"Čo sa včera stalo pánovi Creeveymu?" spýtal sa Sirius Albusa. Bola to jeho šanca pozrieť sa na nového človeka a dozvedieť sa o ňom niečo. Zarážalo ho totiž, že sa na neho tak podobá. Remus si tiež všimol túto podobu a nebol jediný. Harry sa zbesilo snažil ukľudniť svoj pulz, no nedarilo sa mu to. Pre vlkovaka nebol problém počuť ľudské srdce. No ak ho Remus aj počul, nedal to nijako najavo.
Mohli ste počuť množstvo informácií od hlučného Colina, ktorý rozprával svojim priateľom o včerajšej noci. Snažil sa nevynechať jadiný detail a na Harryho sa ZNOVU pozerala polovica siene. Už to nemohol vydržať a tak na väčšinu z nich vrhol nepríjemný pohľad. Tí hneď stočili svoj pohľad k svojmu tanieru s malým strachom vpísaným v ich očiach.
Cítil na sebe ešte jeden prenikavý pohľad a nebol to nik iný ako Severus Snape, ktorý na neho zdvihol obočie. Harry ho ignoroval s ďalším zamračením. Albus v snahe odľahčiť sitúáciu odpovedal Siriusovi: "No,…"
"James? JAMES! Si to ty. Nemôžem tomu uveriť."
Všetci boli prekvapení keď sa z bočného vchodu vynorila Xiomara Hoochová. Zamierila k nemu so širokým úsmevom a pobúchala ho po chrbte.
"Si nevyspytateľný, James. Vôbec si mi nepovedal že prídeš. "
"Oomph," zaskučal Harry a trhol sebou, pričom jeho ruka začal znova bolestivo pulzovať. Poppy rýchlo odtlačila madam Hoochovú a pozrela sa na Harryho ruku, či sa náhodou rana neotvorila. Sestra si uvoľnene povzdychla keď sa ruke nič nestalo. Ostatní učitelia sa s údivom dívali na reznú ranu na mužovom ramene a Xiomara onemela.
"Do-Dobre…Nemyslím si, že tu si kvôli tomu metlobalovému zápasu, však?"
James s jemným úsmevom zakrútil hlavou a obliekol sa.
"Prepáč, Xiomara, ale ten zápas bude musieť počkať," povedal s humorným podtónom.
"Ako ste sa vy dvaja spoznali?" Xiomara stočila svoj pohľad k Severusovi Snapeovi a zdvihla jedno obočie.
"Severus, pamätáš si na ten deň keď som sa vracala neskoro z Rokvillu a ty si ma nastrašil? Nebola som sama. James bol ten kto ma odprevadil až k Rokfortu. Pracuje v Troch Metlách. Minerva vydýchla vzduch ktorý zadržiavala.
"Pre Merlina, je vašou úlohou sprevádzať ľudí na tomto úseku, pán Evans?" Harry sa pousmial.
"Len som bol zdvorilý. Nebojím sa Smrťožrútov už veľmi veľmi dlhý čas. Po tomto vyhlásení bolo všade ticho a nikto nevedel, čo povedať. Sirius znova otvoril svoje ústa.
"O tom, čo sa stalo včera…" nechal vetu otvorenú a riaditeľ zdvihol obočie smerom k Harrymu a ujal sa vysvetlenia.
"Vlastne je to otázka, ktorú by si sa mal spýtať tohto muža. On tam bol, nie ja."
Harry sa skoro zadrhol svojimi raňajkami.
"Smrťožrúti včera večer napadli Colina na ceste do Rokfortu. Počul som kričať ľudí že na okolí sú Smrťožrúti a vedel som, že sa chystajú k Rokfortu. Smerom, ktorým išiel aj Colin. Riadil som sa inštinktom a bežal som mu pomôcť. Koniec príbehu."
Sirius zdvihol obočie nad jeho zjavnou nechuťou rozprávať sa o tom.
"A ako si sa TY zbavil smrťožrútov?"
Harry tuho zatvoril oči a keď ich znova otvoril, stretol sa s dvoma pármi modrých očí. Merlin, tak veľmi chcel všetko povedať Siriusovi. Tu a teraz. Ale nemohol a nechcel svojho krstného otca dostať do týchto problémov. Už nie. Keď sa pozrel do jeho očí videl muža, ktorý nikdy nešiel do Azkabanu, muža ktorý nikdy nebol obvinený z vraždy. Ale jeho oči boli veľmi vzdialené tým, ktoré Harry poznal. Boli duté a takmer bez života. Boli rovnaké ako Harryho oči. Potom chlapec odvrátil pohľad a pozrel sa do davu študentov a prehovoril.
"Povedzte mi, už ste niekedy stratili pre vás dôležitých ľudí, pán Black?"
Táto otázka zaskočila všetkých z učiteľov. Sirius sa zamračil ale Harry ho nenechal odpovedať.
"Samozrejme, že ste stratili blízkych ľudí. Vaše oči sú dostatočným dôkazom. V tom prípade mi dovoľte Vám niečo povedať, pán Black. Tiež som stratil veľa ľudí. Príliš veľa.
Nikdy som nepoznal svojich rodičov, boli zavraždení keď som bol dieťa. Vyrastal som na mieste, kde bola mágia považovaná za zverstvo. Na mieste, kde som bol JA považovaný za zver. Len za nejakého podradného sluhu. Všetci moji priatelia, učitelia a tí ktorých som považoval za rodinu sú mŕtvi preto, lebo mi trvalo príliš dlhú dobu urobiť to, čo bolo nutné. Colin potreboval byť zachránený. Urobil som, čo som mal urobiť," dokončil Harry prázdnym hlasom.
