6. kapitola

Skupina bola na ceste do Veľkej Siene a Draco sa smial na celý hrad. Harry si pomyslel, že takto šťastný Draco v celom svojom živote ešte nikdy nebol. Vošli a každý žiak sa otočil za hlučnou skupinou. Niektorí Slizolinčania dokonca vstali, aby uvolnili svoje miesto pre Draca Malfoya. Aké bolo ich prekvapenie, keď všetci zamierili k chrabromilskému stolu. Usadili sa a Draco začal rozprávať.
„Dean. Ty si z polovice mukel a čarodejník, však?“
Dean súhlasne prikývol.
„No, pravda je, že ma tak trochu zaujíma muklovský spôsob života. Vieš, keďže v Amerike sa budeme musieť správať ako muklovia. Chcem vedieť, ako sa mám správať.“
Chlapec sa nad Dracovým vysvetlením hneď rozžiaril.
„Žiadny problém. Môžeš tiež požiadať Harryho alebo Hermionu. Takže prvá vec dôležitá pre Američanov je futbal. Je to skvelý šport, kde...“ bľabotal ďalej Dean a Draco sa snažil porozumieť každému jeho slovu. Kým oni dvaja hovorili o americkom svete, Hermiona sa snažila zatiahnuť Harryho do rozhovoru.
„Už si niekedy bol v Amerike?“ spýtala sa zvedavo.
Chlapec sa na ňu smutne pozrel. „Nie. Dursleyovci ma nikdy nikde nebrali. A keď náhodou hej, tak ma vhodili do kufra. Ty si už v Amerike bola?“ Ale hneď ako to dopovedal, už mu na krku visela Hermiona. Draco to zbadal a ukázal palec nahor. Harry iba pretočil oči a pozrel sa na Rona, ktorý vyzeral veľmi zamračene.
„Ach, Harry,“ vzdychla Hermiona smutne. „Je mi tak ľúto čo všetko si musel u tých hrozných ľudí zažiť.“ Odtiahla sa a úprimne sa mu dívala do očí. Usmial sa na ňu. „Vďaka, Mia. Ale stále si mi neodpovedala. Bola si v Amerike?“
„Čo? Aha. Nie, nebola som v Amerike, ale veľa som o nej čítala a myslím, že je to ideálne miesto na výlet. Samozrejme až po Paríži.“ Odpovedala mu s nadšením v očiach a pokračovala vo svojom monológu. Čiernovlasý chlapec jej už nevenoval pozornosť. Všimol si Draca, ktorý sa striedavo pozeral naňho a Hermionu a usmieval sa. Harry len prevrátil očami a chcel to ignorovať, no vtedy prišiel Ron. Draco sa hneď postavil do obrannej pozície a vytiahol prútik.
„Upokoj sa! Prišiel som za Hermionou. Chcem s ňou hovoriť. Je to moja kamarátka!“ upokojoval ho Ron.
„Prečo?“ odsekol mu Harry. „Nemáš právo s ňou hovoriť. Keď sa takto správaš.“
Hermiona sa usmiala na Harryho a Draca, ktorí ju bránili.
„Myslím to vážne, Draco. Dajme si súboj. Ak vyhrám ja, pohovorím si s Hermionou. Ak ty, dám vám pokoj.“
Draco sa pobavene pozrel na Harryho a lenivým krokom sa vybrali do stredu siene. Každý žiak sa na nich so záujmom díval. Dokonca aj profesorský zbor. Zaujali bojové pozície a Draco udal pravidlá. „Akékoľvek kliatby sú povolené s výnimkou neodpustiteľných kliatob. Kto ich použije, pôjde dobrovoľne do Azkabanu.“
„Súhlasím.“
Obaja sa uklonili a zápas začal.
„Expelliarmus!“ zakričal Draco a Ron jeho kúzlo odrazil Protegom.
„Furnunculus!“ Ron zakričal a Draco jeho kúzlo s lenivým pohybom odvrátil.
Draco sa rýchlo pozrel na Harryho pohľadom, ktorý jasne naznačoval, že sa to chystá ukončiť.
„STUPEFY!“ zakričal a kúzlo narazilo do Rona v plnej rýchlosti. Toho odhodilo tesne pred profesorský stôl a podľa jeho výzoru má zlomenú nohu. Madam Pomfreyová ho hneď odlevitovala do nemocničného krídla.

..........

„Bolo naozaj pekné, ako ste ma obraňovali, ale prečo ste vyzerali akoby ste chceli Rona zabiť?“ spýtala sa ich Hermiona neskôr v spoločenskej miestnosti.
Chlapci po pravde vôbec nevedeli, prečo tak reagovali. Draco sa jej to rýchlo pokúsil vysvetliť.
„Vieš, mne a Harrymu na tebe záleží. Len sme ťa pred ním chceli ochrániť.“
Hermiona sa usmiala a celý Chrabromil sa vybral na metlobalové ihrisko, odkiaľ sa mali presunúť na letisko. Na ceste sa rozlúčili s Bezhlavým Nickom, Tučnom Pani, s pánom Cadogenom a dokonca aj so Zloduchom. Všimli si Rona, ktorý sa potichu rozprával so svojim novým kamarátom. Hermiona povedala, že sa volá Gavin Gregor. Bol o niečo vyšší ako Ron. Mal biele vlasy s modrými očami.
Harry, Draco, Neville, Seamus, Dean a Ginny sa na Gavina pozerali a mohli odprisahať, že ho v živote nevideli. Postavili sa tesne za nich a nenápadne počúvali ich rozhovor.
„Určite do toho ideš so mnou, Gavin? Myslím tým, si si 100% istý? Potom už s toho nemôžeš vycúvať,“ zašepkal Ron Gavinovi a ten len pretočil oči.
„Neboj sa. Viem do čoho idem. Ale bolo by najlepšie, keby sme o tom teraz nehovorili. Mnoho ľudí náš môže počúvať,“ zašepkal naspäť Gavin a porozhliadal sa všade len nie za seba. Harry začal rozmýšľať, či je Gavin taký tupý ako Ron, keď si ani jeden z nich nevšimol sedem osôb za nimi. Keď sa všetci dostavili na metlobalové ihrisko, McGonagallová povedala, aby vytvorili skupiny po štyroch alebo piatich. Harry, Draco, Hermiona a Neville boli v jednej skupine. Seamus, Dean, Ginny, Lavender a Parvati boli v druhej. Harry si všimol Rona v skupine s Gavinom a ostatnými šiestakmi. Hneď ako si všetci vytvorili skupinky, McGonagallová opäť prehovorila.
„V poriadku, keďže ste všetci v skupine rozdám vám prenášadlá. Tie vás prenesú na letisko. Keď ho dostanete, jeden z vašej skupiny ho aktivuje. Kúzlo je Portus,“ dopovedala a každej skupine hodila náhodný predmet. Harryho skupina dostala futbalovú loptu a Draco sa hneď začal chváliť Deanovi, ktorý žiarlil, pretože jeho skupina dostala nejaký krém.
„Harry, ty jediný máš skúsenosti s prenášaním, takže by bolo najlepšie, keby si to kúzlo povedal ty,“ povedal Neville a podal Harrymu loptu.
„Takže. Keď napočítam do troch, vedúci skupiny vysloví kúzlo a povie letisko Heathrow čisto a jasne. Na letisku nikam nechoďte, stojte na mieste a čakajte na ostatných. Dobre...raz...dva...tri!“ zakričala profesorka a vzduch preťalo 15 výkrikov slova Portus.

Hneď ako sa ocitli na letisku, všetkým sa zatočila hlava a Hermiona by spadla, keby ju Harry na poslednú chvíľu nezachytil. Pozrela sa na neho a vďačne povedala: „Ďakujem, Harry.“
„Žiadny problém, Mia.“ Usmial sa na ňu späť.
Počkali na ostatných a keď boli všetci, profesorka prehovorila. „Každý má vo svojej skupine aspoň jedného žiaka, ktorý žije v muklovskom svete. V prípade akýchkoľvek otázok sa obracajte na neho. Prenášadlá nechajte tu, už ich nepotrebujeme.“
Draco sa chystal odhodiť loptu, keď mu ju Dean vytrhol z ruky a začal ju hladkať.
„Táto lopta ešte bude užitočná. Môžme s ňou hrať futbal,“ odsekol Dean a vrátil sa k svojej skupine.

Harryho skupina nemala problém dostať sa cez bezpečnostné kontroly a keďže išli prví, ako darček mohli ísť prvou triedou. Ukázali letuške letenky a vstúpili do naozaj luxusne vyzerajúceho lietadla s pohodlnými koženými sedačkami, opierkami na nohy, veľkou televíziou a koktailovým nápojom pri každej sedačke. Dracovi sa rozžiarili oči. „Milujem toto miesto!“ Zvalil sa do jedného kresla a napil sa koktailu. „Hmmm, ovocný!“

Čoskoro sa k nim pridala McGonagallová s Fredom, Georgeom a Leem.
„Čo tu robíte?“ spýtal sa ich Neville.
Odpovedal mu George. „Byť v skupine s McGonagallovou má svoje výhody.“
Zvyšok cesty všetci vtipkovali a rozprávali si vtipné príhody.
Po pár hodinách konečne pristáli v Los Angeles. Harry bol prekvapený tým, ako krásne tu všetko vyzerá. Nestihol sa ale poriadne poobzerať, pretože profesorka opäť prehovorila a podala každej skupine knihu.
„Dobre študenti. Znovu použijeme prenášadlá, no tentoraz do Duraflame. Môžeme? Jeden...dva...tri!“
„Portus!“ zakričalo 15 ľudí.

O sekundu už všetci stáli pred mohutným hradom s vysokými vežami. V diaľke bolo vidieť oveľa väčšie a krajšie metlobalové ihrisko. Harry sa pozrel na Hermionu. Vyzerala veľmi šťastne a to Harryho zahrialo pri srdci. Všetci sa zhromaždili okolo dvoch ľudí. Riaditeľ Dumbledore a Heffner sa na všetkých pozerali s veľkým úsmevom.
„Vitajte v Duraflame!“ pozdravil ich Heffner. „Počuli sme o vašej situácii na Rokforte a radi vám pomôžeme. Prosím, nasledujte ma do Veľkej haly.“
Chystali sa vykročiť, no keďže Harry stál v čele svojej skupiny, Heffner si ho ľahko všimol.
„Ty si Harry Potter!“ Oči sa mu údivom rozšírili. „Som veľmi rád, že ťa spoznávam. My v Duraflame sme tvojimi veľkými fanúšikmi. Z úcty k tebe som požiadal študentov, aby boli ohľaduplní a nesprávali sa nejak nevhodne.“
„Hmm. Ďakujem, pán riaditeľ. Veľa to pre mňa znamená. Pôjdeme?“ Harry sa snažil odpútať riaditeľovu pozornosť.
Profesor neprítomne prikývol a všetci sa pobrali do hradu.