Bolo sedem hodín ráno, keď sa Harry zobudil. Posadil sa na posteli a spravil pár cvikov na natiahnutie svalstva. Postavil sa, odhrnul závesy na svojej posteli a do očí ho udreli slnečné lúče. Počkať...slnečné lúče? Veď v klubovni niesú žiadne okná a navyše, celá Slizolinská klubovňa je v podzemí. Pozrel sa teda, odkiaľ to svelto vychádza. Jeho oči sa rozšírili poznaním keď videl, že svetlo vychádza z jedného obrazu. Obraz visel nad krbom, na ktorom spal had. No jasné, Had! Uvedomil si Harry a rýchlo vstal a podišiel bližšie k hadovi.
Keď Harry prišiel bližšie, uvidel, že had už nespí a upiera na neho svoje oči.
"MHM...ahoj," opatrne povedal Harry. Had sa na neho pozeral v šoku, čo bolo Harrymu nepríjemné.
"Ja...nechcel ssssom ta ruššššiť," oznámil Harry po niekoľkých sekundách. Had opäť neodpovedal. Keď sa Harry chystal opustiť krb, had prehovoril.
"Ahoj. Sssom zassskočený. Už je to veľa rokov, čo bol nejaký človek ssschopný ssso mnou hovoriť."
"Aha...hmm...Dúfam, že si sa necítil osamelý...Ja viem, aké to je," odpovedal Harry zamračene, lebo si spomenul na stare "dobré" časy v komore pod schodmi.
"V každom prípade, teraz môžeššš so mnou hovoriť čassssstejšie," navrhol had.
"Ssssamozrejme že budem," súhlasil Harry. "hmmm... Ty asi nevieš koľko je hodín?" spýtal sa Harry neisto.
"Je pol ôsmej. Hore nad sverami sú hodiny. Verím, že ešte stihneš raňajky," odpovedal had.
"Ah vďaka. Idem sa prezliecť a pôjdem na raňajky. Uvidíme sa potom," rýchlo povedal Harry a vybral sa do izby po svoje veci. Vošiel do izby, rýchlo sa prezliekol a odišiel do kúpelne spraviť rannú hygienu. Keď sa vrátil do izby, uvidel na posteli sedieť Blaisa.
"Dobré ráno, Harry," pozravil ho Blaise.
"Bré ráno."
"Počuj," pokračoval Blaise, "idem si umyť zuby, počkáš tu na mňa?"
"Žiadny problém."
Draco vstúpil do miestnosti hneď ako ju Blaise opustil.
"Bré ráno Harry. Spal si dobre?" spýtal sa Draco.
"Dobré, Draco. Spal som v pohode. Teda... Rozhodne oveľa lepšie ako u tety a strýka. Čo ty?"
"Ja? Spal som dobre, ale posteľ bola podľa môjho názoru strašná. Spýtam sa otca, či by mi sem nemohol poslať nejaký kvalitný matrac. Chceš tiež jeden?"
"Uhm...Nechcem byť na obtiaž...to je v pohode," odpovedal Harry značne nervózny z tejto konverzácie.
"Nie je to obtažovanie, ak ponúkam."
"V tom prípade by som bol vďačný, ak by som jeden mohol dostať."
"Super. Poďme do klubovne, myslím, že Daphnee by tam už mala byť."
"Ok...Ale mám tu počkať na Blaisa. No nevadí, veď za nami príde," odpovedal Harry, schmatol tašku a chcel opustiť izbu. Draco ho však zadržal a povedal: "Tašku si nechaj tu. Aj tak nám ešte nedali rozvrhy. Dajú nám ich až pri ranajkách. Potom sa vrátime pre tašky."
Harry prikývol, položil tašku na zem a spoločne s Dracom opustili izbu a zamierili do klubovne.
Len co vošli do klubovne privítala ich Daphne.
"Ahojte chlapci," pozdravila ich.
"Ahoj Daphne," odpovedal jej Harry s plachým úsmevom.
"Dobré ráno, Daphne. Blaise si asi ešte stále upravuje jeho vlasy alebo...Au! Čo to..HUh...Ahoj Blaise."
"Ahoj Daphne," pozravil ju Blaise a škaredo sa pozrel na Draca. Harry sa len uškrnul.
"Tak ideme na tie raňajky alebo čo?" opýtal sa Blaise.
"Ideme!" ozvala sa zborová odpoveď.
Na ceste do Veľkej Siene si Harry všimol, že ho každý pozoruje. On to ale očakával, kedže bol "Chlapec, ktorý prežil". Niektoré z pohľadov ale boli nepriateľské. Hlavne tie od Chrabromilu. Harry sa narovnal a zatváril sa najľahostnejšie, ako len vedel a spolu so svojimi priateľmi pokračoval v ceste do Veľkej Siene.
Nepoznajú ma! Nemajú žiadne právo sa na mňa takto pozerať! Ako sa opovažujú. Pomyslel si Harry.
"...a počul som, že riaditel zvykne spájať na hodinách fakulty. Sadista jeden starý. Eštenech mi povie, že budeme mať hodiny s Chrabromilom!" rozčuloval sa Draco, keď sedeli vo Velkej Sieni a raňajkovali. "Harry, počúvaš ma?"
"Hmm...ani nie, prepáč," odpovedal mierne zahanbene Harry.
"Ach Harry, ale toto je doležité. Hovoril som, že budeme mať možno nejaké hodiny s Chrabromilom, takže musíme byť veľmi opatrný, jasné?"
"Jasné. Aha francúzky toast. Mňam!"
V ďalšom momente okolo nich prešiel prefekt, ktorý rozdával rozvrhy. Harry si rýchlo jeden zobral a začal ho čítať.
"Tákže. Pondelok...Prvú máme herbologiu s Bystrohlavom, potom dejiny mágie s Bifľomorom, ďalej je obed a nakoniec elixíry s Chrabomilom."
"Chlapci, mali by sme už ísť, aby sme stihli herbologiu," oznámila im Daphne.
"A ešte sa musíme vrátiť do izieb pre naše veci," upozornil ich Blaise.
Naša skupina vstala a spolu s ďalšími žiakmi, ktorí tiež skončili s raňajkami sa vybrali pre svoje veci a odtiaľ do skleníku č.1 na herbologiu.
Hodina herbologie prebehla podľa Harryho pomerne dobre. Nasledovali dejiny mágie. Na tejto hodine Harry zažil šok keď zistil, že ich bude učiť duch a následne zažil ešte väšší šok, keď ho uvidel na vlastné oči. Prvotný sok ale vystriedala ospalosť a to hneď
ako začal profesor ich prednášku. Harry si v tú chvílu pomyslel, že nič nudnejšie v živote nepočul. Po dejinách nasledovali Elixíry.
Harry a Draco sedeli v jednej lavici a čakali na príchod profesora Snapea. Ten o chvíľu vošiel do učebne. Slovo "vošiel" asi nieje to správne slovo. Hodilo by sa skôr "Vrazil".
"Na tejto hodine nebudeme používať žiadne kúzla. Trochu si vás preskúšam a uvidíme, čo vo vás je.
"Finnigan! Čo získam, ak pridám do odvaru paliny pravej drvený koreň asfodelu?"
"Uhm...J-ja neviem pane," odpovedal Seamus a hlas sa mu viditelne triasol. Profesor sa mu v duchu posmieval a vyvoval Harryho, ktorého ruka visela vo vzduchu.
"Získate dúšok živej smrti, pane," odpovedal poslušne Harry.
"Výborne, pán Potter. 10 bodov pre Slizolin. Skúsime to znova. Pán Thomas, kde budete hľadať ak vám poviem, aby ste mi priniesli bezoár?"
"M-myslím, že v tomto som na jednej lodi so Seamusom. Nemám ani tušenia." odpovedal Dean ustrašene.
Jediný, kto sa hlásil, bol Draco, tak ho Snape vyvolal.
"Odpoveď je v žalúdku kozy, pane." poslušne odpovedal Draco.
"Veľmi dobre, pán Malfoy. Dalších 10 bodov pre Slizolin. Pán Finnigan, skúsime to ešte raz. Aký je rozdiel medzi aconitum lycoctonum a aconitom napellus?" spýtal sa znovu profesor Snape.
"N-Nemám ani tušenia, p-pane." Tentoraz ruku zdvihol Blaise.
"Sú to dve príbuzné rastliny, prilbica žltá a prilbica modrá, ktoré poznáme aj pod názvom aconit. Jedovatú látku aconitín obsahuje však len jedna z nich, pane," odpovedal pokojne Blaise.
"Výborne, pán Zabini. Ďalších 20 bodov pre Slizolin."
Na konci hodiny stihol profesor všetkým fakultám okrem Slizolinu strhnúť ešte pár desiatok bodov, naopak Slizolinu ich udeliť.
Harry si pomyslel, že toto bola mimoriadne vydarená hodina.
