Harry sa silno zamračil keď sa jeden zo smrťožrútov nejakým spôsobom dostal k svojmu prútiku a vyslal na neho rezaciu kliatbu. Nemal čas zareagovať a kúzlo ho zasiahlo do ľavého ramena, pričom roztrhlo jeho drahý plášť z dračej kože. To ho nahnevalo a zrušil kúzlo, ktorým ich ešte stále držal v mukách. S veľkými bolesťami vstali a bleskovo sa zbabelo premiestnili. Harry si odfrkol nad ich "odvážnosťou". Ignoroval narastajúcu bolesť v ramene. Konečne dosiahol toho, aby si získal ich pozornosť. Ale teraz budú pátrať po Chlapcovi, ktorý prežil. Nie po chlapcovi menom Harry Potter alebo James Evans. Uškrnul sa. Budú to mať naozaj ťažké.
Zrazu za sebou započul slabé tlmené zvuky a bleskovo sa otočil a namieril prútik na miesto, odkiaľ zvuky prichádzali. Colin Creevey, očividne vo veľmi zlom stave ale stále tak energický, zdvihol ruky do vzduchu a vykríkol.
Harry si vzdychol a sklonil prútik. "Už nikdy sa za mnou neplíž," povedal neutrálne, ale znelo to skôr ako vážna rada než hrozba.
Colin sa rýchlo postavil a švihol po jeho záchrancovi obdivným pohľadom, čo Harryho samozrejme donútilo pretočiť očami. Ten chlapec očividne nepozná jeho druhú stránku.
"WOW! Prinútil si ich odísť. To bolo fakt cool! Aké kúzlo si na nich použil? Môžeš mi ho ukázať?"
Harry pretočil očami. Znova. Očividne bol Colin stále taký nepríjemný ako vždy. Ešteže nemal so sebou ten jeho foťák.
"Nie, neukážem ti to. Len choď späť do školy," zamrmlal a pripravoval sa na odchod späť do Rokvillu. Ale ako sa otočil, cítil ako ho Colin chytil za plášť a otočil ho k sebe.
"Si zranený. Poď so mnou do Rokfortu, som si istý, že madam Pomfreyová ti rada pomôže. Je to najlepšia liečiteľka v okolí a občas už pomáhala ľuďom z Rokvillu. A vôbec, čo keď sa vrátia?" blonďavý chlapec bol neústupný a začal ho ťahať smerom ku hradu.
Harry si povzdychol a rezignoval. Bol unavený a nakoniec, Colin mal pravdu. Malfoy mohol veľmi rýchlo zobrať pár svojich priateľov a priviesť ich sem.
Ale keď bol už hrad nadohľad, už viac si nemyslel, že je to dobrý nápad. Bol pripravený vidieť všetkých svojich známych s vedomím, že nikto nevie, kým v skutočnosti je? Ba čo viac, boli oni pripravení na neho? Podivný, tajomný a mlčanlivý chlapec so silou, s ktorou sa neradno zahrávať a neznámym cieľom? Chlapec, ktorý sa správal trochu čudne a vyzeral, akoby toho veľa prežil a videl umrieť veľa ľudských životov. Chlapec, ktorý bojoval oveľa viac, ako je v jeho veku normálne.
NEUSTÁLE V STREHU! Bolo vyryté v jeho mysli a jeho reflexy boli smrtiace. Ale bolo príliš neskoro nato, aby ustúpil. Obrovská brána sa otvorila a Colin ho strčil s veľkou horlivosťou dnu. Mladý Chrabromilčan zapišťal v prekvapení, keď pred sebou uvidel stáť troch profesorov. Riaditeľ, Severus Snape a Minerva McGonagallová sa na študenta pozreli s úľavou, ďalší už trocha ostražitejší pohľad patril Harrymu.
"Odoberám dvadsať bodov Chrabromilu za nerešpektovanie pravidiel, pán Creevey. Pokiaľ viem, všetci študenti mali byť prítomní maximálne do piatej hodiny," povedal profesor s úškrnom.
Harry nevedel, či sa mu dá v tomto svete veriť, no bolo príjemné vidieť ho zase ako nepríjemného a sarkastického.
Chlapec sa pod jeho pohľadom striasol a koktavým hlasom sa snažil niečo povedať.
"N-No, profesor..." začal Colin nervózne, a Snape sa chystal schytiť ho, keď vtom zasiahol Dumbledore. Harry bol veľmi potešený tou iskrou v jeho starých očiach.
"Čo sa stalo pán Creevey? Vyzeráte trochu roztrapatený."
"Ja…Bol som napadnutý Smr-Smrťožrútmi…"
Albusove a Snapeove oči sa prižmúrili, zatiaľ čo Minerva vykríkla od hrôzy. Skôr, ako sa mohla začať vypytovať na jeho stav, pokračoval Colin a začal vzrušene ukazovať na cudzinca.
"Ale on ma zachránil. Bol som v bezvedomí, pretože ma odhodili na strom, ale keď som sa prebral, videl som ho ako použil na tých Smrťožrútov nejaké kúzlo a oni sa zviezli do snehu vo veľkých bolestiach. A potom jeden nejako vytiahol prútik a vyslal na neho…Oh!! Rezacie kúzlo," uvedomil si Colin a so starosťami sa otočil na Harryho.
"Dostal si pomerne silnú ranu do ramena. Skoro som zabudol. Musí to veľmi bolieť."
Harry zažmurkal, pretože si len teraz uvedomil ostrú pulzujúcu bolesť v ľavom ramene.
"Zobral som ho so sebou aby sa na neho madam Pomfreyová trochu pozrela. Prosím profesor Dumbledore. Potrestajte ma ako chcete, ale prosím pomôžte mu. Zachránil mi tam život!" povedal Colin zúfalým hlasom.
Riaditeľ sa jemne usmial. "Pán Creevey, nemusíte ma prosiť. Niesom typ človeka, ktorý by rád nechával ľudí trpieť. A aj vy s nami pôjdete na ošetrovňu, aby sme vás mohli skontrolovať." Potom sa otočil na Harryho.
"Ďakujem za záchranu Colina. Tieto časy vojny sú nebezpečné a my si nemôžeme dovoliť stratiť žiadneho z našich študentov, ktorí si raz vytvoria vlastnú budúcnosť." Albus sklonil svoju hlavu.
Harry si zložil kapucňu a ľahko sa riaditeľovi poklonil. Keď všetci zbadali jeho tvár, vykríkli.
Dumbledore pokynul Harrymu a spoločne sa vybrali do hradu.
"Vyzeráš ako jeden z mojich učiteľov," zašepkal Colin znepokojujúco.
Harry pozdvihol obočie ale nekomentoval to. Trochu sa podobal na Siriusa.
"Pán Creevey má pravdu. Naozaj vyzeráte ako jeden z našich profesorov. Sirius Black u nás vyučuje obranu proti čiernej mágii. Aké je tvoje meno, chlapče?" spýtal sa zvedavo riaditeľ.
"Počúvam to od mnoho ľudí v Rokville. Každopádne, moje meno je James Evans," odpovedal potichu.
Snape sa uškrnul nad tým zjavne muklovským menom. "No, pán Evans, vyzeráte trochu mlado nato, aby ste už vyštudovali. A čo ste o takomto čase robili medzi Rokfortom a Rokvillom? Je skoro pol desiatej!" Majster elixírov sa očividne snažil použiť jeden z jeho trikov aby Harry prezradil jeho tajomstvá, ale na neho to nemalo vôbec žiadny účinok.
"Moja stará škola bola zničená, a tak nemá zmysel o tom hovoriť. Mám sedemnásť, ale myslím, že viem dosť nato, aby som prežil. Pred pár týždňami som si našiel prácu u Troch Metiel. Bol som v obchode kde mi bolo povedané, že videl chlapca pred desiatimi minútami potulovať sa. Potom som vyšiel von a jedna žena na mňa zakričala, že Smrťožrúti boli videní."
Čiernovlasý chlapec pokrčil plecami. "Myslím, že som reagoval inštinktívne."
Snape nevyzeral byť nadšený tým, že chalepc mu zodpovedal všetky jeho otázky tak jednoducho, no mlčal. Bola okolo neho nejaká aura, ktorá ho veľmi znepokojovala. Riaditeľ ju pravdepodobne zachytil už skôr, no všetko čo mohli robiť bolo zostať na pozore, kým im Rosmerta nejako neobjasní situáciu. Dumbledroe pokynul Colinovi a Harrymu aby si sadli na nemocničnú posteľ.
"Čo sa deje, Albus? Kto zranil koho tentokrát? Weasley? Malfoy?" znudele povedala Poppy, ale hneď sa jej záujem zväčšil, keď pred sebou uvidela troch dospelých čarodejníkov, šestnásťročného chlapca a mladíka, ktorého nikdy v živote nevidela.
Albusove kútiky sa trochu zadvihli pri zmienke o svoch nenávidiacich sa študentov, ktorí vždy skončili na ošetrovni. Harry ostal navonok pokojný, no jeho srdce splašene bilo pri zmienke o jeho (mŕtvom) kamarátovi. 'Nie. V tomto svete nevie kto som. Je to iný Ron' hovoril si pre seba.
"Boli napadnutí Smrťožrútmi, Poppy. Teda, pán Creevey bol napadnutý, a pán Evans mu zrejme zachránil život. Môžeš sa na nich prosím pozrieť?" spýtal sa riaditeľ, ignorujúc liečiteľkino zalapanie po dychu pri zmienke o napadnutí ďalšieho študenta. Vrhla sa k obom chlapcom a začala obskakovať Colina. O pár minút a pár AU!! od chrabromilského študenta zamrmlala liečivé kúzlo a jeho zranenia zmizli. Colin vydýchol úľavou a vypil fľaštičku elixíru tlmiaceho bolesť pre prípad, že by ho niečo bolelo.
"Pán Creevey môže odísť do svojej spálne. Bola to škaredá rana no už je v poriadku. Teraz je rada na vás, pán…"
Harry sa slabo usmial, pretože bol veľmi unavený a ospalý.
"James Evans, madam Pomfreyová. Je mi ľúto, že som vám spôsobil toľko problémov v túto neskorú hodinu."
Poppy prikývla, hoci nesúhlasila s jeho ospravedlním. Veď predsa zachránila život tomu študentovi. Tak prečo sa jej dopekla ospravedlňoval?
"To vôbec nieje problém, pán Evans. Je mojou prácou uzdravovať ľudí. Teraz mi prosím dovoľte pozrieť sa na vašu ruku. Pán Creevey vravel, že vás zasiahlo rezacie kúzlo?"
'James' prikývol a dal si dole svoj plášť. Len šklbnutie oka dávalo najavo, že niečo cítil. Žiadny výkrik, uskočenie, siknutie,…určite to nemôže byť tak zlé. Colin sa snažil nahliadnuť sa ponad Poppyne rameno, nenápadný ako vždy. Ale Snape, Minerva a Dumbledore netrpezlivo čakali, kým chlapec odhalí svoju ranu.
Harry si s ťažkosťami zložil aj sveter a tričko. Jeho ruka bola nasiaknutá krvou, ale Severus si povedal že niekedy rana vyzerá horšie ako v skutočnosti je. Ale ako Poppy dezinfikovala ranu, musela neprestajne zízať na jeho ranu. Rameno bolo naozaj v zlom stave a tak sa všetci ustúpili a nechali ju robiť si svoju prácu.
"Ó môj bože. Naozaj to spôsobila rezacia kliadba? Som prekvapená, že ste neomdleli hneď po tom, ako ju na vás použili. A už vôbec nechápem, ako vlastne môžete stále hýbať tou rukou." A mala pravdu. Nebola to malá rezná rana. Táto začínala na ramene a končila až niekde pri zápestí. Navyše, kúzlo bolo zaslané takou silou, že poškodilo aj kosť.
"Obávam sa, že tu budete tu musieť zostať cez noc. Nieje žiadna možnosť žeby som Vás pustila von v takomto stave. Budete tu až kým sa kompletne nevyliečite. Ľahnite si na posteľ a urobte si pohodlie. Ja idem po kosťorast." Poppy sa uškrnula pri všetkých tých výrazoch študentov, ktorí mali tú česť ochutnať ho. Dokončila liečenie a premenila jeho veci na pohodlné pyžamo.
"Mali ste naozaj šťastie. Váš plášť aspoň trochu stlmil náraz. Mohli ste dopadnúť oveľa horšie. Mohlo sa stať, že by sa vaša kosť úplne oddelila. Musím Vám bohužiaľ oznámiť, že toto bude bolieť." Boli ešte viac prekvapení keď chlapec prikývol a vypil celý obsah fľaštičky. O chvíľu poskytol šokovaným divákom vysvetlenie.
"Poznám účinky tohto elixíru. Nieje to prvýkrát čo ho užívam."
Keď Albus zdvihol obočie, Harry sa s povzdychom pustil do širšieho vysvetlenia.
"Bolo to v druhom ročníku na mojej starej škole. Mali sme za učiteľa obrany skutočného blázna a pri jednej nehode pri metlobalovom západe mi miesto napravenia zlomeniny odstránil všetky kosti v ruke. Nepamätám sa, koľko fľaštičiek som musel vypiť ale bolelo to ako čert. Tento šrám nebude nič v porovnaní s tým. Poppy pokrútila hlavou nad tým, ako sa niekto nekompetentný môže pustiť do liečenia takýchto zranení.
Harry začal zívať a uložil sa naspäť do postele. Poppy vyhnala všetkých z miestnosti s odkazom že pacient si potrebuje oddýchnuť. Venovala chlapcovi posledný pohľad a sama odišla do postele.
Keď si bol istý, že niekto nieje v miestnosti, vrhol na svoju posteľ tíšiace zaklínadlo. Potom nakoniec podľahol spánku.
………………..
Tak, čo si o tom myslíte?
Budúca kapitola: Harry sa zobudí a stretne sa s mnohými zamestnancami. Okrem toho uvidí svojich 'priateľov'. Ale naozaj sa bude musieť vrátiť pre svoje zvieratká, ktoré akosi zabudol v krčme…hmmm…
Citát: Urobiť vec, ktorej sa bojíme, je prvý krok k úspechu. - Mahátma Gándhí
