Na druhý deň ráno sa Harry zobudil pomerne skoro. Zastonal a zakryl si tvár pred oslepujúcim slnkom. Mal bolesť hlavy, lepšie povedané bolesť jazvy. Reflexívne siahol na stolík, kde mával vždy elixír proti bolesti. No teraz bol v inom svete a to znamená, že jeho ruka narazila na pohár s vodou, ktorý v zápätí prevrhol. Na nálade mu to rozhodne nepridalo.
Hedviga a Nagini sa na neho statostlivo pozreli. Biela sova ho nežne klovla do prstu. "Nevyzeráš dobre. Možno by si mal dnes zostať v posteli," povedala ustarostene jeho sova.
Harry nesúhlasne pokrútil hlavou a pomaly sa postavil na nohy. Keď sa uvidel v zrkadle, skoro dostal infarkt. Zakašľal a znovu sa uškrnul. "Mám to ja ale šťastie," zamrmlal chrapľavo. Zobral hrebeň a začal česať vlasy. Bohužial ho ako vždy vôbec neposlúchali a on nechtiac zlomil hrebeň. Odfrkol si a povedal: "Aspoň niečo sa nezmenilo." Pomaly si odhrnul vlasy z tváre a zadíval sa na svoju jazvu. Tá bola dnes neobvykle červená a stále mu pripomínala to, čo sa stalo v jeho ´minulom´ živote. Pripomínalo mu to osobu, ktorá za to všetko môže. Lord Voldemort. Keď si spomenul na všetko, čo mu tento netvor spôsobil, neovládol sa a päsťou udrel do zrkadla. Hneď nato zaklial, pretože jeho ruka bola celá od krvy a úlomkov skla. Našťastie sa mu žiadny črep nedostal do ruky. Jeho krv bola dokonca aj na podlahe.
Bolestne sa zamračil a zašepkal: "Scourgify." Rozbité črepy a krv na podlahe okamžite zmizli. Nagini sa k nemu priblížila a všimla sa na podlahe nové kvapky z Harryho nevyliečenej ruky. "Ublížil si si. Nepotrebuješ pomoc?"
Harry sa na hada jemne usmial a záporne zavrtel hlavou. Obviazal si ruku, obliekol sa a zobral si dlhý plášť, aby jeho ruka nebola príliš nápadná. Vedel, že dnes ho Rosmerta bude potrebovať viac, ako inokedy. Dnes bol totiž deň, keď dú študenti z Rokforu do Rokvilu a to Harryho znepokojovalo viac než si myslel.
Nagini bola stočená pod jeho tričkom a Hedviga mu sedela na ramene. Harry zamkol izbu a vybral sa dole po schodoch.
Rosmerta zalapala po dychu, keď uvidela jeho kruhy pod očami a nezdravú tvár. "James! Vyzeráš akoby ťa prešiel vlak. Stavím sa, že máš horúčku. Vedela som, že si nemal včera ísť do tej zimy."
"Nočná mora," zachrapčal Harry.
Rosmerte svitlo a previnilo sa na neho pozrela. "Prečo si mi to nepovedal?" spýtala sa ho a chytila jeho ruku. Bohužial pre Harryho, ucítila na ruke niečo teplé a keď sa pozrela na svoju ruku, mala na nej trocha krvy.
"JAMES! Čo sa ti preboha stalo s rukou?"
Menovaný sa previnilo pozrel na zem a zašepkal: "Nehoda."
Okamžite ho chytila za druhú ruku, dotiahla ho ku krbu a rozkázala: "Ty. Svätý Mung. Hneď!" Harry si povzdychol, hodil prášok a spolu s oboja zvieratami zmizol v zelenom ohni. Hneď ako dopadol na nemocničnú podlahu, musel sa chztiť stĺpu, pretože mu prišlo veľmi zle. Najbližší ošetrovateľ k nemu hneď pribehol a prihovoril sa mu. "Ste v poriadku? Nevyzeráte veľmi dobre."
Harry prevrátil očami a povedal: "Vážne? To je mi novinka." No potom zašepkal: "Bolesť hlavy a hrdla." Mladý ošetrovateľ prikývol a položil mu ruku na čelo. Vypleštil oči nad teplotou chlapcovho čela a čudnom jazvou v tvare blesku. Doviedol ho na lavičku a tam mu rýchlo podal zväzok papierov. "Môžete mi toto podpísať? Vrátim sa pre vás za päť minút."
Harry neprotestoval a rýchlo podpísal papiere.
Ako lekár sľúbil, o pár minút a pomohol Harrymu dostať sa do jeho kancelárie. Posadol ho a začal mu skúmať ruku. Nevyzeralo to veľmi dobre. Hneď ako dal lekár dolu obväz, ruka začala opäť krvácať. Lekárnik sa na Harryho otočil s nechápavým výrazom. "Čo ste preboha vyvádzali, mladý pán?"
Harry sa na neho rozpačito pozrel a lekárnik začal kúzlom liečiť jeho ruku.
"Naštval som sa a rozbil zrkadlo." Lekár zodvihol obočie a podal mu nejakú masť. "Ruka bude už dnes v poriadku, ale pre istotu si ju každý večer natri. Zaujímalo by ma, čo ťa tak naštvalo."
Harry odvráil pohľad a povedal: "Nespomínam si."
Lekár mal pocit, že mu niečo chlapec tají, ale nechcem strkať nos tam kam nemá. "Tak a teraz otvor ústa." Harry poslúchol, aj keď neochotne.
"Pre Merlina! Čo si vyvádzal. Tvoj krk je ťažko poškodený. Liečba bude trvať dlhšie ako jeden deň. Dám vám jeden elixír, ktorý budeš po zvyšok dňa piť. Nie je veľmi chutný, ale rozhodne ti pomôže. Harry si vzal fľaštičku a dôkladne ju preštudoval. Otvoril viečko a pričuchol k elixíru. To, že nič necítil sa mu nepáčilo. Nemám sa čoho obávať. Veď je to ošetrovateľ a nie nejaký smrťožrút. Hovoril si v duchu. Zhlboka sa nadýchol a vypil obsah fľaštičky...Hneď toho ale oľutoval. Tvár sa mu skrútila do nechutnej grimasy. Lekár sa na tom schuti zasmial.
"Si veľmi odvážny chlap, Evans. Nepoznám veľa ľudí, ktorí by to vypili na jeden šup.Ha!Ha!Ha!"
Harry sa na neho vražedne pozrel no druhý muž sa len usmial.
"Tak, je to už lepšie? "
Harry sa usmial a zakýval hlavou. "Všetko je v poriadku. Ďakujem za pomoc. "
Muž pokrčil ramenami a vyprevadil ho z kancelárie. Harry mu ešte raz poďakoval a a premiestnil sa do Troch Metliel, ktorý sa počas jeho neprítomnosti dosť zaplnil. Pár študentov vykríklo a ustúpilo, keď zbadali mladého chlapíka vystúpiť z plameňov.
"James!" zakričala na neho Rosmerta a ukázala, aby prišiel k nej.
Harry sa usmial, prikývol a vybral sa ku nej.
"Tvoj krk a ruka vyzerajú naozaj lepšie, no myslím, že by si si mal oddýchnuť. Zvládnem to tu aj sama, nemusíš sa báť."
Harry však záporne pokrútil hlavou. "Som v poriadku. Vážne," zašepkal.
Rosmerta si povzdychla a pokrútila hlavou. Nevedela čo má robiť, no zrazu dostala nápad.
"Keď mi tak veľmi chceš pomôcť nechám ťa, ale začneš až o piatej. Do tej doby si pôjdeš odpočinúť." Harry na protest otvoril ústa, no potom ich radšej znovu zavrel. Musel uznať, že je to naozaj dobrý kompromis. Pôjde sin a dve hodiny odpočinúť a potom jej príde pomôcť.
"V poriadku, uvidíme sa o piatej," ukončil túto debatu, rozlúčil sa s Rosmertou a vybral sa hore do svojej izby. Odomkol dvere a hneď zo seba zhodil plášť. Nagini skĺzla na zem, vybrala sa na jej obľúbené miesto na posteli a nakoniec sa prihovorila k unavenému Harrymu.
"Konečne. Už som si myslela, že ťa ten človek nenechá odísť. Prečo sa nútiš do práce keď si taký unavený?" kritizovala ho.
Harry ju len upokojujúco pohladkal po hlave a ľahol si na posteľ. S myšlienkami na svojich priateľov nakoniec podľahol spánku.
……..
Ako Rosmerte sľúbil, o piatej už schádzal dole schodmi. Nagini a Hedviga zostali hore oddychovať a Harry im strašne závidel. Keď ho zbadala Rosmerta, usmiala sa na neho a pozdravila ho.
"James, prepáč, že ti to hovorím, ale vyzeráš naozaj hrozne. Možno bude lepšie, ak pôjdeš znovu do postele."
Mnoho študentov san a nich so záujmom otáčalo a snažilo sa zachytiť aspoň kúsok z ich rozhovoru. Videli, ako chlapec zavrtel hlavou a následne sa rozkašľal. Vytiahol z vrecka akúsi fľaštičku a vypil ju.
"Ty si si nevzal svoj liek skôr? Pamätaj na to, čo povedal ošetrovateľ. Nechci, aby som ťa znovu poslala k svätému Mungovi," pokarhala ho majiteľka.
Prítomní v miestnosti sa mykli, pretože nahnevať madam Rosmertu nebolo vôbec dobré. No na chlapca to nemalo žiadne účinky. Len sa zasmial. "Neboj sa o mňa. Som v poriadku." Fyzicky. Dodal v duchu. "Zažil som už aj horšie," usmial sa na starú dámu. Tá vzdychla a prikývla. "Tak fajn. Zanes tieto nápoje k tomu stolu v rohu miestnosti a vráť sa. O chvíľu bude hotové aj ich jedlo."
Chlapec prikývol a vzal tri dosky naraz. Pohol sa smerom k stolu a pozrel sa, kto tam sedí. Ach, Slizolinčania. Mám to ja ale šťastie. Harry nasadil neutrálny výraz a pobral sa k nim. Nevidel im do tváre a nepočul o čom sa rozprávajú. Pravdepodobne o Voldemortovi, pomyslel si s nechutnou grimasou. Keďže v tomto svete ešte žil, je pravdepodobné, že má veľa nasledovníkov.
Prišiel k stolu a položil pred nich ich objednávky. Vincent Crabbe, Gregory Goyle a Draco Malfoy, siedmaci Slizolinu, si ho starostlivo obzerali.
"Kto sakra si? Nikdy som ťa tu nevidel," spýtal sa ho mladý Malfoy.
Harry prehltol nenávisť a odpovedal: " Volám sa James Evans a som tu nový. Vaše jedlá sú už skoro hotové. Hneď vám ich niekto prinesie," povedal menovaný a rýchlo odišiel. Necelé dve hodiny obsluhoval ľudí a potom sa to pomaly začalo rozchádzať. Keď z hospody odišiel aj posledný človek, Harry sa vybral k Rosmerte. Vytiahol druhú fľaštičku a s kyslým výrazom ju vypil. "Vieš, James, dnes si urobil skvelú prácu. Študenti boli dnes veľmi pokojní a tichí. Myslím, že im tvoj vzhľad naháňa strach," pochválila ho a zasmiala sa.
Ale Harry na tom nenašiel nič vtipné. "Nie je všetko take, ako to vyzerá."
Rosmerta mu venovala vtipný pohľad. "Čože?"
Harry sa vytrhol zo snenia a pokrútil hlavou. Vstal, zívol a ponaťahoval sa. "Ale nič. Som iba unavený a táram nezmysly. Myslím, že pôjdem spať."
Žena prikývla a venovala mu hodnotiaci pohľad.
"To by si mal, James."
...........................
prosím komentujte :)
