Bol piatok, 4 dni po jeho náhlom zjavení v tomto svete. Harry naozaj nevedel, čo by mal robiť. Do Rokfortu jednoducho v polovici školského roka ísť nemôže. Čoskoro však niečo našiel. Madam Rosmerta mala problém zvládnuť obslúžiť všetkých návštevníkov Troch Metiel, tak jej Harry s radosťou ponúkol svoje služby. O pár dní zistila, že Harry je naozaj oddaný a veľmi schopný človek.
Dnes v noci bolo u Troch Metiel naozaj rušno. Madam Rosmerta práve ďatelinové pivo, ktoré ako sa zdalo, chutilo naozaj každému. Stále prichádzali noví a noví zákazníci.
Harry sa práve vrátil z večernej prechádzky. Práve všas, aby zachytil Rosmertin prosiaci pohľad. Usmial san a ňu, zavesil si kabát a vybral sa k nej.
"Mrzí sa to, James. Viem, že máš dnes mať voľno, ale niesom schopná to dnes zvládnuť. Ľudia toho ďatelinového piva zrejme nemajú dosť."
Harry sa na ňu len chápavo usmial.
"To nie je žiadny problém. Aj tak nemám dnes nič na plane," povedal a pustil sa do obsluhovania hostí.
"Nový zamestnanec? Nie je primladý?"
Rosmerta sa otočila a uvidela pred sebou stáť jedného z učiteľov rokfortu.
"Xiomara! Vyľakala si ma. Znovu problémy s prvými ročníkmi?"
Menovaná sa uškrnula a hodila do seba dúšok ohnivej whiskey.
"Aj to je odpoveď," usmiala sa Rosmerta. Otočila hlavu a videla Harryho s plnými rukami, ako kľučkuje pomedzi hosťami a márne snaží sa nájsť stoly, ku ktorým patrí dané pitie. Vydala sa teda snižným krokom k nemu.
"Hej, James! Nepotrebuješ pomoc?"
Harry prevrátil očami, no pomaly prikývol. Rosmerta mu všetko vysvetlila a Harryho pohľad sa náhle zabodol do pre neho naznámej postavy. Rosmerta nasledovala Harryho pohľad a keď uvidela, na koho sa Harry tak uprene pozerá, usmiala sa.
"Má super oči, však?" spýtala sa Harryho Rosmerta, mysliac tým žlté jastrabie oči, na ktoré sa Harry pozeral.
"Hej. Kto to je? Nikdy som ju tu nevidel," spýtal sa s hravou zmätenosťou. Veľmi dobre však vedel, na koho sa pozerá. Jeho srdce sa divoko rozbúšilo, keď konečne uvidel nejakú známu tvár z Rokfortu.
"To je Xiomara Hoochová. Učí na Rokforte hodiny lietania. Ale radšej bež rýchlo rozdať tie jedlá predtým ako vychladnú."
Harry úsečne prikývol a rýchlym krokom zamieril k netrpezlivému a hlavne hladnému páru.
"Ospravedlňujem sa za menšie zdržanie. Prajem dobrú chuť," poprial Harry staršiemu páru a pokračoval vo svojej práci.
…….
Bolo asi 10 hodín večer, keď sa ľudia U Troch Metiel začali rozchádzať do svojich domovov. Čiernovlasý chlapec sa požiadal kuchára, aby mu dal dve ďatelinové pivá. Harry ich vzal a vybral sa k profesorke Hoochovej. Tá vyzerala prekvapene, keď pred ňu Hary položil chutný nápoj.
Usmial sa na ňu, aby uvoľnil narastajúce napätie.
"Vďaka. Mimochodom, volám sa Xiomara Hoochová. Kľudne mi tikaj."
Harry si s ňou potriasol rukou.
"Teší ma, Xiomara. Moje meno je James Evans. Vyzaráš, že ťa niečo trápi. Možno ti pomôže ak sa vyrozprávaš."
"Tak teda dobre. Ako už asi vieš, som profesorkou na Rokforte. Som inštruktorka lietania a učím prvé ročníky. Nieje to žiadna veda, no tento rok to je obzvlášť zlé. Niektoré deti ani poriadne nevedia, čo znamená slovo lietať. Asi som už na to stará. Ale tomu asi veľmi nerozumieš, čo?"
"Oh, ale nie, perfektne som porozumel tomu, čo vravíš. Ja sám milujem lietanie. Milujem to vzrušenie, keď som v oblakoch, alebo keď sa rútim dole k zemi a na poslednú chvíľu prudko stočím metlu nahor. Milujem, keď mi vietor rozfúkava vlasy, pretože keď som vo vzduchu, zabudnem na všetky moje problémy a je to, akoby som bol niekde inde."
Čím dlhšie hovoril, tým živšie to sám prežíval. Zatvoril oči a začal sa jemne pohupovať na stoličke, akoby bol na metle. Zabudol na všetko okolo.
Po pár sekundách pomaly otvoril oči a pozrel sa na profesorku liatania. Jemne sa začervenal pod jej ohromeným pohľadom a obdaril ju hamblivým úsmevom.
"Ja…Nikdy som nikoho nepočula takto vášnivo hovoriť o lietaní," zašepkala.
"To je presne to čo cítim, keď lietam. Akurát som to nikdy nevedela opísať. Povedz, James? Kedy si naposledy letel?"
Menovaný jej venoval smutný úsmev.
"Už pred nejakou dobou. V skutočnosti, pred veľmi dlhou dobou. Strašne mi to chýba."
"Povedzme, že by sme si niekedy mohli dať menší zápas. Jeden na jedného. Som si istá, že Albusovi by to nevadilo. Čo vieš o metlobale?" spýtala sa ho nadšene.
Harry pochopil a uškrnul sa na ňu.
"Viem všetko, čo potrebujem vedieť."
"Vážne? Takže takto to je. Aká pozícia?" spýtala sa Hoochová a po jej zlej nálade nebolo ani stopy.
"Stíhač. Môj otec bol v škole tiež stíhačom a tak sa zdá, že som to po ňom zdedil. Všetci vraveli , že som sa musel narodiť so zlatou strelou v rukách." Harry sa usmial pri spomienke na svojich priateľov.
"Takže stíhač vravíš? Zaujímalo by ma, aký si dobrý. Dobrí stíhači, ktorí vedia ako zaobchádzať s metlou sú na Rokforte naozaj zridkavý. Najlepší je Draco Malfoy zo Slizolinu, ale ten naozaj nerozumie kráse lietania. Všetko, čo chce, je zničiť tím Chrabromilu. Súčastný chrabromlský stíhač, v tomto prípade stíhačka je Ginny Weasleyová- mladšia sestra kapitána Rona Weasleyho. Chrabromil ale žiaľ prehráva v zápasoch jeden zápas za druhým, pretože Lucius Malfoy kúpil slizolinskému tímu nové metly Nimbus 2004."
Harry si v tej chvíli pomyslel: Hmm. Vyzerá to tak, že v tejto dobe je starý Malfoy na slobode. To je ale sakramentský problém…
Z jeho úvah ho vyrušila Xiomara, keď sa ho spýtala, či si s ňou zahrá zápas jeden na jedného.
Čiernovlasý chlapec trochu spanikáril. Som pripravený znovu navštíviť Rokfort? Nie, myslím, že nie.
"Prepáč, ale nemôžem. Nie teraz. Stále je tu veľa vecí, ktoré musím spraviť a…"
Hoochová na neho hodila sklamaný pohľad, no chápavo prikývla.
"Ach, tak dobre. Ak by si si to predsa len rozmyslel, príď do Rokfortu a opýtaj sa na mňa. Som si istá, že to nebude žiaden problém. No, už radšej pôjdem, pretože začínam byť unavená," oznámila Hoochová a na dôkaz svojich slov si zívla.
"Rád ťa odprevadím," Ponúkol sa Harry a Xiomara vďačne prikývla.
Otočil san a madam Rosmertu a povedal: "Prídem čoskoro. Idem odprevadiť pani Hoochovú k Rokfortu."
Rosmerta iba ospalo prikývla.
Xiomara si obliekla zimný plášť a počkala na Harryho, ktorý si šiel obliecť teplejšie oblečenie. Vrátil sa so snežnou sovou na pleci a veľkou kobrou okolo pásu, ktorú ale Xiomara nemohla vidieť.
"Som pripravený. Môžme ísť."
Studený vietor na nich zaútočil hneď ako opustili hostinec. Cestou ani jeden z nich neprehovoril, no Xiomara ho stále sledovala.
"Mám niečo na tvári?" spýtal sa Harry mysliac tým to, aby sa na neho prestala pozerať. Bol z toho nervózny.
"Prepáč. To len…strašne sa podobáš na jedného učiteľa tu na Rokforte. Viem, že je to hlúposť…"
Harry sa skoro potkol, hneď ako tie slová vyšli z Xiomariných úst.
"Oh. Naozaj? Zaujímavé…" Bol rád, že túto tému už viacej nerozoberali, pretože práve zastali pred rokfortskou bránou.
Xiomara sa obrátila a usmiala sa. "Ďakujem za doprovod, James. A nezabudni! Dlžíš mi metlobalový zápas!"
James (Harry) Evans sa zasmial, otočil sa a začal kráčať do temnoty.
"Zase z Rokvillu?"
Prodesorka lietania zalapala po dychu a prekvapene sa otočila.
"Severus Snape! Už nikdy to neurob!"
Pozerala sa na vedúceho Slizolinu nepríjemným pohľadom, no Majstra elixírov to nerozhodilo. "Prisahám Severus. To tvoje prenasledovanie ma raz privezie do hrobu."
Severus jej na to uštipačne odvetil: "Jednej noci ťa zabije nejaký úchylák, ktorý tu bude číhať na sprostého človeka, ktorý takto neskoro z Rokvillu," dopovedal a rýchlym krokom sa vybral do hradu. Xiomara nasledovala jeho príklad a želala si, aby si už konečne ľahla do svojej postele.
......................
komentujte :)
