Studený vietor fúkal vysoko nad Rokfortským hradom. Hrad bol čiastočne zničený, opustený a stovky mŕtvych tiel ležalo na zemi vo veľkých kalužiach krvi. Temný mesiac trúchlil nad preliatou krvou nevinných ľudí. Všade bolo hrobové ticho, vietor fúkal iba slabo. Vojna skončila. Toto bol koniec…pre všetkých. Nikto naozaj nevyhral, no straty boli príliš veľké.
Niekto na zemi sa náhle pohol. Telo, ktoré ležalo tvárou k zemi sa otočilo na chrbát a odhalilo tak zakrvavenú tvár. Chlapec mal čierne strapaté vlasy a tvár takmer celú pokrytú jazvami alebo reznými rankami. Najvýraznejšia však bola jazva v tvare blesku. Harry Potter s námahou zdvihol hlavu a zalapal po dychu. Začal vzlykať keď uvidel na zemi telo svojho ochrancu: Remusa Lupina. Vlkolak sa vrhol pred Avadu od Voldemorta, ktorá bola vyrieknutá pre neho a tá ho plne zasiahla. V tej istej chvíli však vyslal svoju Avadu aj Harry a trafil Voldemorta priamo do hrude.
Zaujímavé bolo, že žiadny z jeho poskokov nemal odvahu zomrieť pre svojho Pána. Voldemort bol mŕtvy, rovnako ako každý jeho smrťožrút vrátane Snapea. Najťažšie pre Harryho bolo vidieť, ako každý z jeho priateľov zomiera. McGonagallová, Flitwick, Dumbledore, Remus, Tonksová a aj Hagrid. Všetci boli preč. Rovnako ako Ron a Hermiona. Sakra! Každý študent, ktorý navštevoval Rokfort bol mŕtvy. Nikto nebol ušetrený.
Harry len sedel na zemi, slzy zmáčali jeho tvár. Všetci sú preč. To proroctvo bolo správne. Len jeden z nás zostal nažive…zatiaľ čo všetci ostatní umreli. V veľkým čľapnutím dopadol na chrbát a pozrel sa smerom k oblohe. Začalo pršať, no jemu to bolo jedno.
„Čo ssa deje? Čo ssa sstalo?“
Harryho zelené oči sa šokom rozšírili a mierne pootočil hlavu smerom za zvukom. Do jeho zorného poľa sa dostal had. Nebol to ale hocijaký had, ale bola to Nagini. Harry nemal najmenšie tušenie, ako ten had mohol prežiť a úprimne mu to bolo jedno. Ak ho chcela uhryznúť na konci jeho mizerného života, nech si poslúži. Aj tak už nemá kvôli čomu žiť. Nagini ale vyzerala úplne dezorientovaná a to vyvolalo u Harryho záujem.
„Čo ssa sstalo Nagini? Prečo vyzerášš ako keby ssi bola dezorientovaná a prečo ssi ma hneď nezabila, tak ako to predsa vždy chcel tvoj majsster?“ zasyčal Harry späť na hada a tým si získal hadovu pozornosť. Nagini sa k nemu vydala a zastala až keď bola vedľa neho.
„Ty hovoríšš naššou rečou? Ale aj tak nerozumiem čo hovoríšš. Vššetko čo ssi pamätám je, že predo mnou sstál nejaký chlap, namieril na mňa prútik a zaššepkal niečo, čomu ssom nerozumela. Potom už len tma.“
„Nemôžem uveriť, že toto je pravda,“ povedal Harry posmešne a zmätene zároveň.
„Nemyslím si, že sa dá použiť Imperius na hada. Musela si byť po celý čas pod nejakým kúzlom.“
Nagini naklonila hlavu na stranu, akoby premýšľala o Harryho slovách. Zrazu sa Harry posadil a do ruky zobral drevený kolík, ktorý našiel na zemi.
„Nemám už prečo žiť. Som úplne sám…“ povedal Harry zúfalo a ukázal na palicu vo svoje ruke. Nagini síce nerozumela ani jednému jeho slovu, pretože znovu hovoril ľudskou rečou, ale nebola hlúpa. Vedela, že chlapec chcel urobiť niečo nenapraviteľné. Nagini zasyčala a ovinula sa okolo chlapcovej ruky, aby mu zabránila v tom urobiť niečo hlúpe.
„Pussti ma! Nemám dôvod zosstať nažive!“
Nagini mu nahnevane ukázala svoje tesáky. „Ssprosté dieťa! Nezahadzuj sssvoj život pre nič za nič.“
Nad ich hlavami ozval krásny spev. Fawkes pristál pri nich a v Harryho hlave sa ozval cudzí hlas.
„Mohol by som ti pomôcť. Vrátim ti ľudí, ktorých si stratil. Dostaneš ďalšiu šancu na šťastný koniec. Napriek tomu si ho ale musíš vytvoriť sám a nebude to vôbec ľahké.“
„Pokračuj,“ zašepkal Harry a Fawkes pokýval hlavou.
„Existuje mnoho paralelných svetov. Napríklad svet v ktorom sa Voldemort vôbec nenarodil, svet v ktorom vôbec nežiješ, alebo máš svojich rodičov, ale aj svet v ktorom vyhral vojnu Voldemort. Mohol by som ťa do jedného z nich poslať, ale už nikdy by si sa nemohol vrátiť späť. Ten svet by sa navždy stal tvojím domovom.“
Harry sa po jeho slovách uškrnul. Prečo by sa len vracal sem do tohto sveta? Veď on jediný prežil túto prekliatu bitku. Fawkes pokračoval vo vysvetľovaní.
„Ty v tom svete neexistuješ. Bol si zabitý ako dieťa a Voldemort je stále nažive. Pošlem ťa tam, ale ako iste vieš, len ty jediný ho dokážeš poraziť. Ako vravím, nebude to ľahké. Musíš znovu zničiť všetky jeho horcruxy. Prijímaš moju ponuku?“
Harry bez rozmýšľania prikývol. Konieckoncov už raz toho slizkého bastarda porazil.
„Daj mi chvíľku,“ povedal Harry a zašepkal „Accio.“
O pár sekúnd neskôr k nemu priletela jeho metla, ktorú dostal ako darček od Siriusa, neviditeľný plášť a fotoalbumy. Natiahol ruku a na tú si sadla jeho snežná sova Hedviga.
„Myslím, že som pripravený,“ povedal Fawkesovi rozhodným hlasom. Akonáhle spravil jeden krok k ohnivému fénixovi, niečo sa mu obtrelo o nohu.
„Ideš niekam? Môžem ísť s tebou? Nieje tu veľa ľudí hovoriacich mojou rečou. Je to zvláštne, ale cítim ako keby si mi zachránil život. Mám ťa rád, hadie dieťa.“
Harry sa pár sekúnd na hada pozeral, no nakoniec sa sklonil a omotal si hada okolo krku. Nagini spokojne zasyčala oprela si hlavu na jeho krk. Fawkes vzlietol a začal pomaly krúžiť okolo Harryho. Celou krajinou sa ozvala nádherná pieseň a Harryho pohltilo žiarivé svetlo. V momente ako začal Harry miznúť, akoby z diaľky počul nejaké „Nezabudni, Harry Potter: v tomto svete ťa nikto nepozná a preto asi budeš vzbudzovať veľa pozornosti. Môžeš sa vybrať študovať do Rokfortu. Ale pamätaj si: niektoré veci sa budú líšiť, pretože ide o paralelnú dimenziu. Veľa šťastia a ak budeš potrebovať pomoc, skús nájsť moje druhé ja. Zbohom, Záchranca čarodejníckeho sveta.“
Chlapec pocítil vo svojom tele veľký tlak, no bol príliš slabý na to, aby mu odporoval. Posledné čo počul, bola ozvena Fawkesových slov. Potom upadol do bezvedomia.
