1. kapitola

Pre Harryho Pottera bolo dnes v Brlohu krásne ráno. Samozrejme s výnimkou chrápajúceho Rona. Bol šťastný, že mohol stráviť celé prázdniny so svojimi priateľmi a nemusel počúvať otravné poznámky svojich strelených príbuzných. Za dva dni sa opäť vráti domov. Na Rokfort. Prial si už byť v škole, aby si nemusel neustále dávať pozor na reportérov, ktorí za chceli vedieť, čo sa skutočne stalo na Trojčarodejníckom turnaji.                                                    „Ha-Harry? Si to ty? Čo sa stalo?“ spýtal sa zívajúci Ron.
„Som to ja. Vidím, že si sa dobre vyspinkal. Myslím, že si omdlel po tom, čo ti Fred s Georgeom napchali do úst nejaký ich nový cukrík.“
„Ach. Ja ich raz zabijem,“ zastonal menovaný a chytil sa za hlavu. „Ešteže to nevidela Hermiona.“ Harry sa na neho nachápavo pozrel.
„Ako to myslíš? Veď Hermiona už videla veľa tvojich trapasov. Pamätáš na tie slimáky?“
Ron sa usmial pri nie príliš vtipnej spomienke z druhého ročníka. „Hej, ale to už bolo dávno a ja som teraz starší a uvedomil som si, že Hermiona je žijúce...dievča.“
Harry nemohol uveriť tomu, čo práve počul. „Čo tým chceš povedať? Máš rád Hermionu?“ spýtal sa priškrtene Harry.
„Hmm...no...ja...áno mám. Od tej doby čo som ju uvidel na vianočnom plese v štvrtom ročníku. Keď schádzala po schodoch v tých krásnych modrých-„
„Ružových,“ opravil ho jeho kamarát.
„-ružových šatách vyzerala ako bohyňa,“ dopovedal Ron a usmieval sa ako mesiačik na hnoji.
Harry veľmi dobre vedel, že vtedy vizerala ako bohyňa. Veď to on ju uvidel ako prvý schádzať po schodoch. Aj on vtedy pocítil záchvev žiarlivosti voči Viktorovi Krumovi. Bol by aj naďalej pokračoval vo svojich myšlinkach, keby ho nevyrušil Ronov hlas.
„Chcem povedať, že ja viem, že je to len obyčajná knihomoľka. Pamätám si, keď o vás dvoch písala tá krava Skeeterová, že vraj máte spolu tajný románik. Len nechápem, prečo si zo všetkých dievčat vybrala práve Hermionu. Mohla si vybrať napríklad Čcho alebo Parvati, ale nie. Ona si vybrala Hermionu. Dovoľ mi povedať, že to vtedy bolo pre mňa ťažké. Ale neboj sa. Viem, že nikdy nebudeš milovať Hermionu,“ dokončil svoje vyznanie a upokojujúco poklepal Harryho po chrbte.
Harrymu naopak vôbec nevadil ten článok o údajnom romániku jeho a Hermiony. Vlastne to bol jediný článok Rity Skeeterovej, ktorý mu vôbec nevadil.
„S tohto pútavého rozhovoru som riadne vyhladol. Čo máme na raňajky?" spýtal sa Harry, snažiac sa o zmenu témy.
„Dnes mamka spraví vajcia so slaninkou. Moje obľúbené.“ Nadšene sa tváril ryšavý chlapec a sa rozbehol do kuchyne. Harry sa úľavne usmial nad myšlienkou, že sa mu podarilo odpútať Rona od kučeravej dievčiny a nasledoval ho do kuchyne.