Svet bezo mňa
...
Nasledujúce dva týždne prešli veľmi hladko. Práca, spánok, prechádzanie a chodenie do Šikmej uličky na nákupy pre madam Rosmertu. Zakaždým, keď tam išiel, nenechal si ujsť príležitosť dať si v u Floreana Fortescue-a tú najlepšiu zmrzlinu akú kedy jedol. Vôbec nezáležalo na tom, že vonku skoro mrzlo.
Časom získal povesť tajomného človeka, ktorý je možno smrťožrút hľadajúci nejaké informácie v Rokville. Pre Harryho to bola veľká urážka, no aspoň sa ho nikto nesnažil zatknúť, kedže nemali nijaké dôkazy.
Aspon že mal na svojej strane Rosmertu, ktorá mala v čarodejníckom svete pomerne vysoké postavenie. Za ten čas nepočul nič o činnosti Voldemortových poskokov a dementorov. Napriek tomu bol stále v strehu a pravidelne kontroloval Denného Proroka.
Ale v Rokville bolo už veľmi dlho ticho a Harry cítil, že nepotrvá dlho kým Tom zaútočí na malú dedinku. Počas jednej smeny sa mu zdalo, že vonku zahliadol Seamusa, no kvôli práci si nemohol ísť overiť, či ide naozaj o chrabromilského siedmaka. Malfoy sa kvôli Harryho prítomnosti poctivo vyhýbal Trom Metlám. Xiomara Hoochová naopak prichádzala aspoň raz týždenne. A Harry jej bol vďačný, lebo sa spolu dlhé hodiny bavili o mnohých témach ako bol napríklad metlobal. Podľa jej informácií boli jej hodiny už menej hektické, vzhľadom na to že prvé ročníky sa postupne zlepšovali.
Ale pokoj nemohol zostsť večne.
Deň začal presne rovnako ako každý iný. Colin Creevey a jeho priateľia sa rozhodli navštíviť všetky obchody, pretože ich zásoby cukroviniek boli veľmi obmedzené. Vedľa neho išiel jeho mladší brat. Zaujímavé bolo to, že navštívili každý obchod a podnik okrem Troch Metiel. A Harry sa domnieval, že to bolo práve kvôli nemu. Čas ubiehal a skupina sa rozhodla, že je načase vrátiť sa do hradu, pretože sa stmievalo. Colin ich ale ignoroval. Stále vtipkoval a smial sa na celú dedinu, takže ich slová vôbec nevnímal.
Luna Lovegoodová, ktorá bola s nimi, sa pozrela na tmavú oblohu a zachvela sa.
"Myslím, že by sme sa naozaj mali rýchlo vrátiť do hradu. Vyzerá to na silnú víchricu. Colin sa skôr či neskôr prebudí z toho svojho tranzu a bude na nás kričať, aby sme ho počkali. " Ostatní sa zasmiali a prikývli. A tak sa pobrali do hradu spolu s každým študentom, ktorý bol ešte v dedinke. Medzitým Rosmerta poslala Harryho do opravovne u Dervisha a Bangesa, pretože sa jej pokazil magický kávovar a začal na všetkých naokolo striekať. Starý čarodejník v obchode na Harryho zavrčal a ukázal mu, aby prístroj položil na pult. Chlapec mu opýsal problém a starý muž zamyslene prikývol.
"V poriadku. Budem si ho tu musieť dnes nechať, pretože momentálne nemám čas. Musím poupratovať obchod."
Harry sa okolo seba rozhliadol a prekvapením skoro zhíkol. Vyzeralo to tam akoby sa tade prehnalo tornádo.
"Čo sa tu stalo?" spýtal sa zarazene.
"To tie deti! Vravím vám, sú to diabli. Toto je všetko ich práca. Keď už sme pri nich, práve som jedného z nich videl pred obchodom. Pritom všetci študenti sú už dávno v hrade. Zvláštne..." mrmlal si starček pre seba, no Harry ho už ďalej nepočúval. Poďakoval a vyšiel z obchodu. Sotva zatvoril dvere a hneď počul ľudí, ktorí vykrikovali v strachu a hrôze.
Jedna žena pribehla priamo k nemu a zatriasla ním.
"Sú tu!!! Videla som ich. Utekaj sa skryť, chlapče. Bež naspäť do Troch Metliel." Bola úplne vydesená a stále sa obzerala kolo seba. Harry sa od nej opatrne odtiahol a zachovával si chladnú hlavu.
"Kto je tu?" spýtal sa, no odpoveď tušil.
"SMRŤOŽRÚTI," vykríkla a o sekundu zmizla v svojom dome, zanechajúc Harryho samého. Mladý muž sa pozorne rozhliadol, no nikde žiadneho smrťožrúta nevidel. A to znamenalo len jedno: sú na ceste do Rokfortu. A čo ten chlapec ktorého videl ten starý pán? Je teraz na ceste do Rokfortu? Neváhal ani na minútu a rozbehol sa do Rokfortu po chodníku , ktorý bol hneď vedľa Zakázaného lesa.
"Pri Merlinovi. Dúfam, že už nebude neskoro," pomyslel si a ešte zrýchlil. Cítil, že prekročil ochranné hranice Rokvillu a vybehol do tmavej noci…zabúdajúc na Hedvigu a Nagini, ktoré na neho čakali v jeho izbe.
……….
Colin sa po desiaty krát zachvel a pozrel sa za seba nadávajúc, že nepočúval kamarátov. Zúfalo chcel byť rýchlo na hrade, ale hustý sneh a vietor mu to nedovoľovali. Jeho chrabromilská odvaha ho dávno opustila a on vykríkol pri každom podozrivom zvuku, ktorý počul. Odrazu praskla vetvička a on s hrôzou a pripraveným prútikom čakal, čo sa stane. Nestihol vôbec zaregistrovať a už bol kúzlom Expeliarmus odhodený na najbližší strom. Názaz bol taký silný, že stratil vedomie. Posledné, čo počul, bol mrazivý smiech.
………
Harry stále bežal, keď zrazu započul prenikavý detský výkrik, ktorý potvrdil jeho obavy. Snažil sa bežať rýchlejšie, no čím viac sa nsažil, tým viac sa zabáral do snehu.
"Ach, seriem na to!" povedal a premenil sa do svojej animágovej podoby. Vyletel do vzduchu a snažil sa nájsť Colina.
Dvaja Smrťožrúti sa s mrazivými úsmevmi priblížili k nehybnému Colinovi.
"Akého hlúpeho chlapca sme to chytili. A ešte k tomu je z Chrabromilu. Čo s ním urobíme? Zabijeme ho teraz alebo ho odnesieme k nášmu pánovi?" povedal prvý z dvojice a netrpezlivo sa pohrával so svojim prútikom.
Jeho komplic sa temne zasmial.
"Čo keby sme ho najskôr mučili? To je dobrý kompromis."
Chlap prikývol a obaja zdvihli svoje prútiky a namierili ich na chlapca. Nestihli ale nič spraviť a v tom momente leteli vzduchom. Rýchlo sa spamätali a otočili sa na človeka, ktorý ich vyrušil v ich zábavke. Zostali ale prekvapení, keď pred sebou uvideli pomerne mladého chlapca stojaceho pred nehybným študentom.
"Kto do čerta si ty?" spýtal sa druhý Smrťožrút, no žiadnej odpovede sa nedočkal. Mladý muž pred nimi len pokojne stál a vyzeral, že sa nemieni pohnúť a prehovoriť.
"Čo budeme robiť?" vyslovil svoju otázku prvý z nich kruto. Ďalší si posmešne odfrkol.
"Nemyslím si, že je tu viac takých idiotov ako je tento. Tých, ktorí idú proti nám a nášmu pánovi. Teda okrem toho hlupáka Dumbledora a jeho poskokov. Mali by sme ho zobrať k Temnému Pánovi a ten ho určite s radosťou zabije."
Počas toho ako debatovali mal Harry čas pozrieť sa na mladého Colina, ktorý stále nejavil známky vedomia. Ale Harry mal výhodu: vedel, proti komu stojí, no oni nie. Počas vojny mal možnosť stretnúť sa so všetkými jeho nasledovníkmi a vedel každého z nich rozpoznať aspoň podľa hlasu a správania.
Druhého z dvojice dobre poznal. Uškrnul sa, pretože si nikdy nemyslel, že sa stretne s Luciusom Malfoyom tak skoro. Ten prvý bol Antonin Dolohov, ktorý nebol o nič bezpečnejší a priam sa vyžíval v bolesti iných ľudí.
"Naozaj som si nemyslel, že vás dvoch uvidím tak skoro. Škoda len, že vás nemôžem zabiť hneď teraz, zvlášť keď jeden z vás pracuje pre ministerstvo."
Menovaní zmrzli a obaja schytili svoje prútiky ešte pevnejšie.
"Ty! Ako sa opovažuješ na takú vec čo i len pomyslieť!"
"Pretože viem kto ste. Vlastne poznám každého jedného z vás." Obaja muži vyzerali veľmi napäto. Lucius Malfoy sa však rýchlo spamätal.
"Tak ešte raz. Kto do čerta si?"
Harry sa rozhodol, že sa s nimi trochu zabaví. Z toho dôvodu si opatrne zložil kapucňu a Smrťožrútom sa od prekvapenia rozšírili zreničky. Aj z diaľky videli smaragdovo zelené oči, ktoré im oplácali tvrdý a nekompromisný pohľad.
"Veď je to len dieťa. Presne také ako ten druhý!" Malfoya opustil strach a nahradila ho sebaistota. Ten chlapec nemôže byť predsa taký skvelý, ako je on.
"Je vidieť, že odvaha ti nechýba. Povedz mi meno, aby som ti ho vedel napísať na náhrobný kameň po tom, čo ťa zabijem!" Obaja muži sa zlovestne zasmiali.
"Moje meno je teraz nepodstatné. Ak ale natom trváš, môžeš ma volať Chlapec, ktorý prežil."
V ďalšej chvíli musel uskočiť pred kliatbou Cruciatus, ktorú na neho poslal Dolohov. Vzhľadom na to, že vonku bola neskutočna tma ho Dolohov nemohol vidieť a tak sa začal smiať. Nato Dolohov vypálil ďalšiu strelu, ktorá svoj cieľ minula o pár metrov.
"AKO SI OPOVAŽUJEŠ ROBIŤ SI Z NÁS SRANDU?!?!? Nikto nemá právo nás zosmiešňovať. Teda ak si nechceš podpísať rozsudok smrti. Vlastne sa ti to práve podarilo," povedal Malfoy a hneď na neho vyslal kúzlo. Harry uskočil a rozhodol sa použiť nové kúzlo, ktoré sa naučil počas vojny v jeho svete.
"Lacero!" Mávol prútikom a kúzlo zasiahlo oboch Smrťožrútov zároveň. Kúzlo len zašepkal aby ho náhodou nepočuli.
Ani jeden z nich nemal šancu vyhnúť sa kúzlu a oboch odhodilo na najbližší strom. Tá bolesť bola takmer väčšia ako pri cruciatuse. Obaja kričali od bolesti a zviezli sa do studeného snehu, v ktorom sa neustále krútili a plakali.
Harry sa sadisticky uškrnul. Toto bola ďalšia vec, ktorú sa naučil od Voldemorta. Videl, že túto kliatbu používal mnoho krát. Bolo veľmi príjemné mať toľko moci.